Ničiteľ

29. Kapitola

,,Si ten najväčší idiot na svete!" jačala som keď auto zastavilo na našej ulici.

Hana tlieskala a skákala Jungkookovi na nohách. Ten ich s úsmevom odpútal a usmial sa na mňa akoby práve neohrozil životy nás všetkých.

,,Veď sme v poriadku," uškrnul sa.

Nemyslíš vážne, Kook. Zafunela som, vzala z neho Hanu, schmatla všetky svoje veci a vykotúľala som sa z auta von. Och, bezpečná zem!

,,Mina, no tak!" volal Jungkook a vystúpil tiež.

,,Mohli sme sa zabiť," povedala som stroho a snažila sa nájsť kľúče.

Vzhľadom na to, že jednou rukou som si k sebe tisla Hanu a v druhej som držala kabelku, kde kľúče mali byť, to nebolo práve jednoduché. Jungkook mi vzal Hanu z náručia, aby sa mi hľadalo ľahšie. Dobre, máš jeden dobrý bod. Odomkla som a vzala si Hanu zas k sebe.

,,A pusa na dobrú noc?"

Čože chcel?

,,Pusu, pusu," prosila Hana a natiahla sa k nemu.

Jungkook sa k nám naklonil a dal Hane pusu na obe líčka. Ako rýchlo si na seba zvykli. Zamyslela som sa na chvíľu. Určite robím dobre, že ho púšťam späť do svojho života? Z myšlienok ma vyrušil jemný dotyk pier na mojom líci. Prekvapene som naňho pozrela.

,,Vieš ty čo? Vezmi malú zajtra do práce."

,,Jungkook tebe už úplne preskakuje? Najprv posadíš dieťa za volant a teraz ju mám ukazovať v práci? Nemáš teplotu? Nie, to vidím na transplantáciu mozgových blán."

Jungkook stiahol pery do úzkej čiarky a tváril sa, že je Ježiš, ktorý musí počúvať Judáša a jeho drísty o tom, že mu bude verný na večné veky.

,,Akoby som nič nepočul. Pozri, pošlem zamestnancom mail, že zajtra môžu priniesť deti do práce. Má to tak kopa firiem."

Do psej matere, on nemal ani poňatia do čoho sa púšťal. Pozrela som na Hanu, ktorá na mňa s očakávaním hľadela. Och, Bože. Chráň nás všetkých.

,,Ak sa niečo pokazí, máš plnú zodpovednosť," prikývla som.

Než mi stihli obaja píliť uši s tým, akí vďační sú mi za to, že som na to prikývla a že som najúžasnejším človekom na tejto zemi, začal mi zvoniť telefón. Prosebne som pozrela na Jungkooka a podala mu Hanu. Zase. Jungkook sa na mňa chápavo usmial a malú si vzal. Vytiahol som mobil a pozrela kto mi volá. Byun. Otrávene som zdvihla a priložila si mobil k uchu.

,,Čo chcete?" zamrmlala som namiesto pozdravu.

,,Ide o tú starenu, čo takmer uniesla Hanu. Chceš stále podať trestné oznámenie?"

Úplne mi to vyšumelo z hlavy. Rukou som si prešla po tvári a povzdychla si. Jungkook nastražil uši a hltal každé slovo. To ho nikto nenaučil pojem súkromie?

,,Aká starena ju chcela uniesť?" pýtal sa hneď, privinul si Hanu bližšie a len-len, že nevytiahol zbraň, aby ukázal čoho je teraz schopný.

,,Kroť sa. A nestaraj sa," uzemnila som ho a vrátila sa k hovoru.

,,Hej, trestné oznámenie podám, ale vašu pomoc potrebovať nebudem."

S tým mi hravo pomôžu Namjoon a Jiwon.

,,Mina, si tvrdohlavá. Dúfam, že Jungkookovi aspoň dovolíš..."

,,Ale starajte sa o seba!" vybehla som naňho a zložila.

Jungkook sa s malou stretáva, o to sa nemusí báť. Môže mi dať pokoj a páliť do riti. Vzala som si Hanu a chystala som sa vybehnúť hore a zamknúť sa, ale Jungkook má takú zvláštnu vlastnosť. On mi strašne rád kazí plány. Teraz mi to dokázal tým, že sa dnu tlačil za mnou a neustále sa dožadoval vedieť kto je tá starena, ktorá chcela naše dieťa uniesť. Cestou k dverám z toho stihol urobiť zločin na motívy známeho príbehu Janka a Marienky a preháňal ako sa len dalo.

,,Počkaj kým ju uložím a poviem ti to," povedala som unavene, a to ho na chvíľu umlčalo.

Hanu som po večeri umyla, obliekla do pyžama a uložila spolu s Jungkookom, tak si to priala. Privrela som jej dvere na izbe a usadila sa s Jungkookom do kuchyne. Pri šálke čaju som mu povedala o šialenej susede, ktorá sa mi neustále plietla do života a ako sa nakoniec dostala do basy, lebo sa potrebuje liečiť.

,,A doteraz si mi o tom nepovedala?"

,,Jungkook, nebuď urazený, hej? Stalo sa to tesne predtým ako si sa mi tu nasáčkoval, mala som hlavu plnú starostí a netreba to pred malou spomínať. Aj tak som prekvapená, že napriek tomu ju to k tebe ťahá."

Jungkook sa pousmial. Isteže, nechtiac som potešila jeho ego.

,,Čuduješ sa? Kto by ma za ocka nechcel? Aj ty by si ma mohla volať daddy ak by si chcela."

Vráť sa tam kde si bol doteraz! Pretočila som očami a umyla prázdne šálky.

,,Si nechutný, vieš to?"

,,Uznávam, to som si mohol odpustiť," zasmial sa a oprel sa o linku vedľa mňa.

,,Takže zajtra strávim celý deň s tebou aj malou?"

Pozrela som naňho a usmiala sa. Darilo sa mu získať si Hanu i mňa.

,,Hana by bola smutná ak by to tak nebolo."