Ničiteľ

13. Kapitola

Hoci bola sobota, pokojný deň, nezačala veľmi pokojne. Hana sa zobudila o piatej ráno s veľkým plačom. Zmätene som sa vymotala z prikrývok a hneď som kontrolovala, či je v poriadku. Nalepila sa na mňa a odmietala ma pustiť. 

,,Ja nechcem preč," zafňukala mi do ucha a zovrela ma silnejšie.

Nechápala som kam preč. Zrejme mala zlý sen kvôli tej včerajšej dráme, ktorú spôsobila tá bosorka. Jemne som hladkala Hanu po chrbte a dávala jej pusinky do vlasov, aby sa upokojila.

,,Nemusíš sa ničoho báť, moja. Mama si ťa nedá zobrať."

Prešlo tridsať minút, kým sa odhodlala trochu povoliť svoj pevný stisk. Tajne som sa modlila, aby sme nemuseli vyhľadávať detského psychológa. Viem, že sú tu na to, aby v podobných situáciách pomáhali, ale nie je potrebné, aby môjmu dievčatku niekto rozprávaním o tomto nepríjemnom zážitku celú vec pripomínal.

Postavila som sa, Hana na mne visela ako koala a ja som ju držala. Šli sme do kuchyne pripraviť raňajky. Podarilo sa mi presvedčiť Hanu, aby zjedla aspoň niečo. Zvyčajne zje všetko, čo má na tanieri, dnes zjedla sotva polku. Tá bosorka mi zaplatí, toto je jej robota. Už je spokojná, keď má malá traumu?

,,Čo keby sme si spolu pozreli Elsu? Elsu máš rada, nie?" navrhla som a vzala ju do jej izby.

Pri pohľade na jej posteľ som si uvedomila, že málokedy spala tu. Väčšinou spala pri mne, vo svojej posteli spala možno raz do týždňa. Aj som premýšľala, že ju postupne naučím, že každý má vlastnú posteľ a ona musí spať v tej svojej, no po včerajšku to nebude práve dobrý nápad. Určite neprijme to, že by mala spať sama a úprimne, ani ja na určitý čas nechcem, aby spala sama, chcem ju mať pri sebe.

,,Budeš so mnou?" spýtala sa potichu a zovrela v rukách moje pyžamo v prípade, že by som povedala nie.

,,Jasné, budem pozerať s tebou, ale oblečieme sa, súhlasíš?"

Zamyslela sa nad tým, čo som povedala, ale napokon prikývla. Pripravila som nám oblečenie a keď sme sa obliekli, sadla som si ňou na jej posteľ a pozerali sme tú neuveriteľne bledú dámu, ktorá mala svoje vlastné psychické problémy. Hoci mi tá pesnička ide hore krkom, bola som nesmierne šťastná, keď si ju Hana začala pospevovať.

,,Dnes budeme mať návštevu," začala som pomaly.

Čo ak ju myšlienka toho, že ak nám niekto príde, vydesí? Možno preháňam. Hana na mňa pozrela, jej zreničky sa rozšírili. Žeby fakt ten strach?

,,A kto príde?"

,,Tvoji ujovia a tety, radi by ťa videli."

Strach z Haniných očí zmizol. Nahradila ho radosť. Veselo sa usmiala a začala prikyvovať.

,,Aj ujo Tae?"

Toho nevidela najdlhšie. Pred mesiacom odišiel na nejakú misiu, ktorou ho Joon poveril. Podľa jeho slov sa mal vrátiť včera a Hobi sľúbil, že ho privedie. Stačilo raz prikývnuť hlavou a Hana sa na mňa vrhla. Konečne ju vidím zas veselú. Bodaj by sa nikdy neprestala usmievať.

Zavolala som ešte Bomi a Yoongimu. Namjoon im už stihol povedať čo sa včera stalo. Obaja sľúbili, že prídu, čo potešilo mňa aj Hanu. Hana stále chcela byť na rukách, ale jej telo už nebolo v kŕči, bola viac uvoľnená. Po tom, čo k nám vtrhli cudzí ľudia, pri ktorých sa bála, jej určite prospeje, ak prídu tí, ktorých pozná a cíti sa s nimi v bezpečí.

Spolu sme pripravili chlebíčky a občerstvenie. Hana si vyžiadala, aby sme na stôl dali obrúsky s Elsou. Ako by som jej mohla povedať nie? Okolo dvanástej nám zvonil pri dverách prvý hosť. Hobi. Pustila som ho do vchodu a postavila vodu na kávu. Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Hana sa rozbehla za mnou a skryla sa za mňa. Triasla sa. Vzala som ju na ruky a šla s ňou k dverám.

,,Nemusíš sa ničoho báť, prišli tvoji ujovia," upokojila som ju a otvorila dvere, za ktorými stáli Hobi a Tae.

Hana sa najprv skrčila, ale keď zbadala našich hostí, usmiala sa a natiahla k nim rúčky. Hobi si ju hneď vzal a dal jej pusu na obe líčka.

,,Poďte ďalej, zalejem kávu."

Obaja vošli dnu a začali sa naťahovať ktorý z nich bude mať Hanu na rukách. Malej to nevadilo. Mala som pocit, že si to celkom užívala. Zaliala som kávu a priniesla ju do obývačky. 

,,To nie je fér, ja som ju mal len päť sekúnd," zahundral Hobi a hodil sa na gauč.

Taehyung vošiel s Hanou na rukách a obrovským úškrnom na tvári. Zdá sa, že pán Gucci vyhral boj o náklonnosť môjho dieťaťa. Stále neviem ako mu povedať, že Hana aj tak ľúbi najviac mňa, ale zlomiť mu srdce, to sa neodvážim. Určite by ma potom zažaloval.

,,To je síce pekné, ale teraz ju mám ja. Navyše, má ma radšej, však, kačička?"

Hana na nich nervózne pozrela a pokrčila plecami.

,,Oboch mám rada," povedala nakoniec.

Tae prekvapene zhíkol. Keďže bol tak dlho preč, ešte sa mu nedostalo do uší, že Hana začala nedávno rozprávať. Hobi sa tiež tváril prekvapene. Čo si nepodávate správy ďalej, ľudia? Vyzeralo to, že Tae začne plakať dojatím. Pre istotu som mu podala vreckovku, ktorú hneď použil.

,,Moja kačička rozpráva."

,,Isteže rozpráva," zasmiala som sa.

,,Keby si nebol tak dlho preč, vedel by si."

Tae sa posadil do kresla a nechal Hanu, aby skočila do náruče nedočkavému Hobimu. Keby mi niekto ešte na škole povedal, že Kim Taehyung a Jung Hoseok sa budú biť a hádať o to, kto ako prvý môže objímať a rozmaznávať moje dieťa, poslala by som ho na psychiatrickú liečebňu. Nebezpeční týpci, ktorí sa idú, akoby Hoseok povedal, posrať z malého dievčatka. A predsa je to tak. Posadila som sa a všimla si, že Tae má pri nohách tašku.

,,Taehyung, čo to je?" ukázala som na tašku.

Tae sa uškrnul a vzal si tašku do rúk. Hlavou kývol na Hanu a ja som si mohla len povzdychnúť. Minule som mu hovorila, že už mám plné skrine, police, všetko.

,,To si spravil naschvál? Ja darček nemám," nahneval sa Hobi.

,,Hej, mesiac som bol preč, tak som jej niečo kúpil," ohradil sa Tae a prisadol si k Hobimu a Hane.

,,Pre moje kačiatko," povedal s úsmevom a podal jej tašku.

Hana sa do nej hneď pozrela. Nadšene zvýskla a vytiahla svetlomodré šaty s kačičkami, ako inak. V nemom úžase si ich obzerala zo všetkých strán.

,,Vyskúšaj si ich," navrhol jej Hobi.

Nemusel hovoriť dvakrát. Hana skočila z gauča a rozbehla sa do izby, aby sa mohla prezliecť a ukázať sa nám.

,,Rozmaznávaš ju," karhavo som pozrela na Taeho.

,,No a? Nie každý sa môže chváliť tým, že má bohatého mafiánskeho uja," povedal akoby nič.

Udrela som ho do pleca. To posledné, čo mi chýba, je aby ho niekto začul.