Vavrínová koruna

XXX.

Edmunda bolelo pozerať sa na ňu. Chodila ako bez duše. Stále pohľadom zbiehala ku dverám do izby so šatníkom.

No dobre vedela, že s tým nemôže nič urobiť.

Asi týždeň po návrate z Narnie za ním dobehla úplne zničená, s uplakanými očami. Nevedela sa zastaviť.

„Lucy," objímal ju.

„Niečo sa stalo... Edmund, cítim to, niečo je zle," nariekala. Edmunda tiež prebodol osteň žiaľu. Veril jej. Niečo sa v Narnií stalo. No nikto z nich to necítil tak ako ona.

V tú noc sa vykradla z postele. Znova vošla do izby.

Ničoho sa nechytala. Nesnažila sa otvoriť šatník. Iba tam stála a nechala slzy dospelej ženy stekať po jej detskej tvári.

„Prečo, Aslan? To som sa až tak previnila?" šepkala. Nepoznala ani svoj hlas. Ten detský jej nehovoril nič. Chcela kričať, búchať, chcela byť tam s nimi.

Nakoniec si sadla.

Bola jej zima, ale neriešila to. Ak mala nachladnúť, tak nech nachladne. Bolo jej to jedno.

Pocítila na sebe deku. Zľakla sa. Keď sa otočila, na jej prekvapenie nad ňou stál profesor Kirke.

„Och, pane, prepáčte, ja," habkala a chcela sa postaviť a zmiznúť do izby naspäť k Susan.

„Len seď, dieťa. Aj tak som sa chcel s tebou porozprávať," povedal a s povzdychol si sadol k nej.

„Och, moje staré kosti. Neviem, či sa postavím," zasmial sa.

Lucy sa naňho dlho dívala a čakala, kým začne. No on bol ticho a pozeral sa na šatník.

„S kráľovnou som sa rozprával len párkrát v živote. Aj to jedna z nich bola Jádis," spravil grimasu a potom sa pozrel na Lucy. „Takže, veličenstvo, je mi potešením."

Lucy sa zasmiala. Potom opäť zosmutnela. Tiež sa pozrela na šatník.

„Občas mám pocit, akoby to, čo sa stalo nebolo vôbec skutočné. Ale mám jednu skutočnú spomienku. Tá nezmizla."

„Akú?"

Lucy si vyhrnula košeľu a ukázala brucho. Cez bok sa jej črtala výrazná jazva. Profesor zalapal po dychu. Lucy si brucho opäť zahalila.

„Pri jednej z posledných bitiek ma vážne poranili. Takmer som umrela. Neviem prečo mi tá jazva nezmizla ako všetko ostatné."

„Možno ako pripomienka na niečo skutočné."

„Vidím zmeny u vás všetkých. Vidím, že to, čo ste tam zažili zmenilo každého z vás. Ale u teba pozorujem tú najväčšiu zmenu. Čo sa tam stalo?"

Lucy si vzdychla.

„Neviem, či mi uveríte,"zamrmlala. Profesor Kirke sa zasmial.

„Bol som pri zrode Narnie a spôsobil som vznik Bielej kráľovnej. Asi uverím čomukoľvek," mykol plecami.

Lucy mlčala.

„Ak nechceš..."

„Musíte mi sľúbiť, že to nikomu nikdy nepoviete," skočila mu do reči. Profesor na ňu prekvapene pozrel a potom prikývol.

„Mala som tam dcéru. Nikto o nej nevedel, iba Edmund, moja komorná slúžka a muž s ktorým som ju počala."

Profesor čakal všeličo, no toto nie.

„Viem, znie to zvláštne, keď si predstavíte, že toto dievčatko, ktoré tu pri vás sedí porodilo dcéru. Vlastne toto dievčenské telo. Ja už dávno nie som dievčatkom."