Vavrínová koruna

XVIII.

Lucy netušila ako a zrazu bolo ráno. Bez slova sedela pri stole na raňajkách.

„Lucy, ty nie si hladná?" spýtala sa Susan. Pohľad zamerala na tanier pred sebou. Mala na ňom naložené svoje obľúbené miešané vajíčka, zeleninu a plátky salámy. Vôbec na to nemala chuť. Nemala chuť na nič.

„Ani nie. Nie je mi dobre," zaklamala. Fyzicky jej síce bolo dobre, ale psychicky bola zruinovaná.

Prečo ja? Tá najhoršia zo všetkých? Vie o tom aj Ramon? Čo ak sa to snívalo len jej?

„nie si chorá? Už včera si sa mi zdala zvláštna. Skoro si odišla a všetci fauni aj lesné víly boli nešťastní. Nemali s kým tancovať," usmiala sa na ňu sestra. Lucy mykla plecami.

„Asi áno," prikývla, potom sa otočila na Petra. „Drahý brat, prosím ťa o dovolenie stráviť dnešný deň v izbe oddychovaním. Necítim sa dobre. A keďže v blízkej budúcnosti mám v pláne spraviť si znova nejaký výlet, nesmiem riskovať, že budem chorá."

Klamala.

Peter sa na ňu skúmavo zahľadel, potom prikývol.

„Samozrejme, Lucy, dnes si ospravedlnená. Ak by tvoja choroba pretrvávala, stačí mi len dať vedieť a privoláme doktora."

„Ďakujem," usmiala sa a postavila sa od stola.

Len čo vošla do izby, uvidela tam pobehovať Lasalene.

„Vaše veličenstvo," vydýchla, keď je zbadala.

„Lasalene, čo sa deje?" spýtala sa zamračene.

„Čo sa deje, veličenstvo? To by som sa mala spýtať najskôr ja vás! Najskôr sa mi snívalo, dokonca samotný Aslan vo sne navštívil mňa, obyčajnú slúžku, a prikázal mi aby som na vás dávala pozor, vraj ste v nebezpečenstve. A potom, keď som sa v noci snažila dostať za vami do hradu, tak som stretla Ramona vyčíňajúceho pri bráne, že musí ísť súrne do hradu, vraj to je veľmi dôležité."

Lucy sa chvíľu nechápavo pozerala na svoju slúžku.

Ach, drahý Aslan, koľkých si do toho zatiahol?

„Dobre, Lasalene, upokoj sa. Poď sem," povedala Lucy pokojne, chytila ju za pažu a usadila ju na posteľ a potom si sadla vedľa nej.

„Nadýchni sa a ešte raz mi vysvetli, čo sa stalo. Pomaly."

Lasalene sa nadýcha a začala odznova.

„V noci sa mi sníval sen. Neviem, či som si to len vymyslela, alebo to bol skutočný Aslan, ale snívalo sa mi o ňom. Dôrazne mi povedal, aby som na vás dávala pozor, bola stále s vami a nenechávala vás púšťať sa do bitiek. Vraj vás to môže ohroziť. Neviem ale ako."

Lasalene sa na chvíľu odmlčala. Lucy skúmala každú emóciu, ktorá sa jej mihla v tvári. Lasalene bola zmätená. Nerozumela tomu, necítila sa byť hodná, aby sa jej zjavil samotný Aslan.

„Pokračuj," nabádala ju Lucy.

„Tak som hneď vyrazila do hradu. Hneď, aby som vás mala na očiach. Lenže som prišla asi nevhod. Ramon práve kričal pri bráne na jedného zo strážnikov, aby ho okamžite pustili dnu, vraj tu má niečo dôležité. Tak som podišla bližšie. Spýtala som sa, čo sa deje. Keď ma strážnik zbadal, oznámil nám, že my dvaja až do úsvitu máme zákaz vchádzať do hradu."

Znova sa odmlčala. Po chvíli ticha si Uvedomila, že jej po lícach stekajú slzy. Lucy sa na ňu prekvapene pozerala.

„Lasalene,..."