Vavrínová koruna

XXVII.

Edmund odišiel o týždeň neskôr.

„Nezabudni, ani slovkom o malej. Nikde v Narnií. Ani v lese. Rozumieš?" opakovala mu Lucy. Prišla odprevadiť svojho brata do prístavu na Avre. Jediné šťastie bolo, že na ostrove bolo ešte chladno, takže sa mohla poriadne naobliekať bez toho, aby niekto niečo zbadal.

„Samozrejme. Závisí od toho život mojej malej neterky. A ty nezabudni, aký máme tajný kód," žmurkol na ňu. Lucy prevrátila očami.

„Áno, áno. Nezabudnem. Felimas zakvitol."

Edmund sa usmial a ešte naposledy objal sestru, Lasalene a s Ramonom si podal ruky.

„Dávaj na ne pozor," usmial sa naňho.

Ramon prikývol.

„Budem, výsosť."

„Edmund," opravil ho.

„Edmund," usmial sa Ramon.

Mávali mu, až dovtedy, kým z lode neostala bodka pri Salvamarskom myse. Až potom sa otočili a vybrali sa naspäť do domu.

„Fu," dychčala už po chvíli. „Mám pocit, že každým dňom je ťažšie a ťažšie sa hýbať."

Ramon s Lasalene sa zasmiali.

„Hej! Nesmejte sa mi! To ty za to môžeš!" ukázala prstom na Ramona so smiechom.

„Pardón, výsosť!" usmial sa a zdvihol ruky v obrane.

„Vieš si predtaviť, že toto," ukázala na celé svoje telo. „Pred rokom držalo meč, bojovalo v bitke a jazdilo na koni?"

Lasalene sa zasmiala.

„Prepáčte, výsosť, ale nie. Neviem si to predstaviť. Zdá sa to ako večnosť."

Lucy prikývla.

Bola neskutočne šťastná, že Ramon s Edmundom prišli. Všetky jej obavy sa rozplynuli v momente, kedy sa Edmund začal o malú zaujímať.

Tak veľmi sa tešil, že bude z neho ujo a že to vedel iba on jediný. Ale na druhej strane bol sklamaný, že to nemôže ostatným povedať. Rozumel tomu.

***

Drahý Edmund,

Ešte raz ti chcem poďakovať, že si ma prišiel pozrieť. Aspoň si videl, že som naozaj hodná panovania nad Ostrovmi.

Neboj sa, guvernérovi sa stále darí.

Neuveril by si, ale na to, ako zle to tento rok vyzeralo, Felimas zakvitol asi týždeň a pol po tom, čo si odišiel z Ostrovov.

A aby som nezabudla. Ak sa všetko bude v úrade vyvíjať správnym smerom, koncom jesene prídem konečne naspäť do Narnie.

Veľmi sa na vás teším.

S pozdravom Lucy.

Edmund takmer vyskočil z kože, keď si list prečítal. No bol v prítomnosti jeho súrodencov, preto sa len usmial. No Petrovmu oku ani to neušlo.

„Čo píšu?" spýtal sa zvedavo.

„Napísala Lucy," povedal a otrčil mu pergamen. Peter rýchlo prebehol po riadkoch pohľadom.

„Čo bolo zlé na Felimase?" zamračil sa.

„Fakt? To jediné ťa zaujalo?" zdvihol obočie.

„Nie úplne jediné," zasmial sa.

„Felimas vyzeral akoby bol zhorený. Vyzeral fakt úboho. Lucy si najskôr myslela, že sa tento rok ani nezazelená. Boli sme sa tam pozrieť. Bola z toho celkom nešťastná. Vieš ako má ten ostrov rada," vymýšľal si.