Vavrínová koruna

XXVIII.

Milovaná Lucy,

Leto sa priblížilo ku koncu. Pevne verím, že si si svoj návrat domov nerozmyslela a naozaj sa čoskoro uvidíme.

Mám v pláne dodržať to, čo som sľúbil v mojom poslednom liste, teda že si spravím výlet a prídeme po teba kráľovskou loďou.

Najskôr chcela ísť aj Susan, ale úspešne som ju od toho odhovoril. Stačil mi na to len jeden dôvod. More.

Vieš ako Susan miluje more. Všade kde sa dá dopraviť koňom, pôjde koňom, aj keby to malo trvať o dva týždne viac.

Teším sa na teba. O tri týždne som pri tebe.

S pozdravom Edmund.

Lucy si čítala list s úsmevom. Tešila sa naňho. Už mali premyslené aj to, ako Saru dostanú do Narnie. Loď príde v čase, kedy odchádza z Osamelých ostrovov bežná prepravná loď. Ramon a Lasalene sa nalodia na ňu aj s malou Saru.

Do Narnie prídu síce o dva dni neskôr ako Lucy, ale nebudú od seba tak dlho.

Malá za ten čas veľmi vyrástla. Pomaličky začína sedieť, ale okolo nej musí byť kopa vankúšov, keby náhodou spadla.

Je ich radosťou. Lucy je s ňou stále lebo vie, že tento čas o chvíľu skončí. Ona sa bude musieť venovať kraľovaniu naplno.

Prázdniny sa skončili. Milovala to tu.

Ale Narnia jej už chýbala. Chýbali jej súrodenci. Chýbal jej hrad, jej komnata, jazda na koni, súboje.

Lucy si vzdychla. Bude mať problém dostať sa do brnenia. Na jej tele vidno, že vyše roka nebojovala a že má za sebou niečo.

Hoci, len čo sa po pôrode zotavila, začala na sebe cvičiť, bude musieť požiadať Edmunda, aby s ňou niečo spravil a v čo najkratšom čase ju dostal opäť do formy.

„Zase sa trápiš nad tým ako vyzeráš?" spýtal sa Ramon. Lucy sa usmiala.

„Ako to vieš?"

„Poznám už ten povzdych," povedal a dal jej pusu na líce. „Nezabudni, si krásna aj teraz."

Lucy prevrátila očami.

„Už spí?" spýtala sa.

„Áno. Požiadal som Lasalene, aby pri nej ostala a my tak máme čas si ísť trochu zatrénovať. Čo ty na to?"

Lucy sa rozžiarila.

„To by bolo úžasné."

Ozvalo sa zaklopanie.

„Och, človek chce chvíľu a ani tá mi nie je dopriata," prevrátil očami Ramon a vybral sa otvoriť dvere.

O chvíľu sa vrátil s ďalším listom.

„Vraj ti to zabudli vyložiť," podal jej ho.

Lucy rozlomila pečať a znova uvidela Edmundovo písmo.

Dúfam, že ti to stihnem poslať skôr, než loď vypláva.

Prepáč, Lucy, nebudem môcť prísť a privítať ťa. Musím ísť na výpravu na sever, aj s Petrom. Obri sa znova začínajú búriť.

Neboj sa, loď pre teba pripláva a ja verím, že sa stihneme vrátiť, kým prídeš, pretože v čase, keď toto čítaš, tak pravdepodobne už nie som na hrade.

A ešte jedna vec, malo to byť prekvapenie, keď prídeme do Narnie, ale keďže neviem, čo to všetko stihnem, musím ti to napísať.

Ty síce pôjdeš na Lesath, a Ramon s Lasalene na obyčajnej lodi, no keď ich loď pripláva, bude ich v prístave čakať Krkavec, ktorý ich zavedie do ich domu, ktorý je v západných lesoch. Následne príde pre teba a ukáže ti cestu v prípade, že ešte nebudem doma.

Opatrujte sa, dávajte si pozor.

Ľúbim ťa.

Edmund.

Povzdychla si a bez slova dala list prečítať Ramonovi.

„Idem sa pripraviť."

***

Saru asi vedela, čo ju čaká, pretože dva dni pred odchodom z Osamelých ostrovov celé preplakala. Lucy si už naozaj nevedela dať rady.

„Čo ak to nezvládne?" panikárila. „Čo ak vás zastihne búrka a budete v nebezpečí?"

„Lucy, Lucy," chytil ju za ramená Ramon. „Upokoj sa. So mnou je v bezpečí. Aslan stojí pri nás."

Lucy začala pokojne dýchať.

„Všetko bude dobré. Neboj sa."

Lucy prikývla a znova objala svoju plačúcu dcéru.

„Budeš mi chýbať, Saru. Poslúchaj ocina aj tetu Lasalene," zašepkala a podala ju Ramonovi.

„A teraz choď. Lasalene ťa už čaká. Onedlho odpláva tvoja loď do Salvamaru."

Ramon ju pobozkal a doslova vyhodil pred dom. Lucy si vzdychla. Teraz musela ísť ešte na posledné jednania do Salvamaru pred jej odchodom.

Pokiaľ príde kráľovská loď ostáva tam.

„Bude to v poriadku, Lucy," zašepkala jej Lasalene, keď ju nikto nepočul. „Dám na nich pozor."

„Ja viem, ale bude mi chýbať," zamrmlala a nastúpila do koča.

***

Čoskoro zakotvia. Lucy stála na prove kráľovskej lode a sledovala približujúci sa prístav neďaleko Cair Paravel. Už z diaľky videla ten zástup ľudí, ktorý čakal, kým sa ich kráľovná po roku vráti.

Po Narnií sa to roznieslo rýchlo a mala pocit, že tam stoja aj hovoriace zvieratá z hôr pri Telmare.

Usmiala sa.

Navzdory obavám o jej dcéru, tešila sa, že je konečne doma.

Boli stále bližšie a čoskoro začula aj krik, ktorý sa od prístavu niesol.

„Lucy!" začula svoju sestru len čo zišla z mostíka. Obzrela sa a uvidela Susan, ako k nej beží.

Dosť nepôvabné na dámu, pomyslela si s úsmevom a roztvorila náruč.

„Susan," zašepkala, keď sa konečne objali. „Chýbala si mi."

Susan neodpovedala, iba si užívala, že ju konečne môže objímať.

„Ach, Lucy, všetko mi musíš porozprávať, ale najskôr ťa dostaneme do hradu, čo ty na to?" usmievala sa. Lucy sa zamračila. Nevedela, čím si vyslúžila toľkú radosť u sestry.

„Poďme," povedala napokon a cez jasajúci dav prešli ku koču. Lucy každému kývala a tešila sa, kedy bude môcť zvliecť tie šaty, do ktorých sa musela dostať sama.

Nasadli a ešte počkali, kým Lucy naložia aj truhlicu s vecami a potom vyrazili. Až v polovici cesty si Susan uvedomila, že Lucy prišla sama.

„Kde je Lasalene?" zamračila sa.

„Príde ďalšou loďou. Bohužiaľ," mykla plecom a ďalej túto debatu nerozvíjala.

„Naši bratia sa ešte nevrátili?"

„Ešte nie. Ale v najbližších dňoch by mali prísť. Nedávno mi prišiel od Petra list," usmiala sa.

Všetko je tak krásne. Tak úžasné, Všetko ide lepšie ako podľa plánu...

-Kirra