Prológ

243 7 0
                                    

Zmätene sa obzrela okolo seba a chvíľu nerozumela tomu, kde je.
"Lucy," ozval sa tichý Edmundov hlas.
Sedeli v starej opustenej izbe na zemi. A opäť boli deťmi.

Nie, prosím, nie, plakala v duchu.
Edmund jej venoval ľútostivý pohľad. Len on jediný vedel, čo sa tam všetko stalo.

Nechala som ich tam! kričala v duchu, navonok neschopná slov.

Nechala tam všetko svoju temnosť, radosť, všetky tie svinstvá.

Stala sa príliš dospelou ženou v príliš detskom tele.

Vavrínová korunaWhere stories live. Discover now