Vavrínová koruna

III.

Lucy s kyslým výrazom na tvári pozorovala, ako sa Rabadaš dvorí Susan. A s ešte kyslejším výrazom sledovala, ako mu to jej sestra opláca.

„Lucy," napomenul ju Edmund potichu. Hoci sa ani jemu nepáčilo, ako sa pri večeri tí dvaja tvária, ale aspoň sa snažil zachovať si kamennú tvár.

„Je slizký," zašepkala. Následne sa vystrela a na tvár si tak isto naniesla masku. Usmievala sa, kto ju poriadne nepoznal, povedal by si, že žiari šťastím.

Peter už na výpravu odišiel. Rabadaš je tu už tretí deň a aby toho málo nebolo, prišiel s ponukou na sobáš. Lucy sa striasla.

„Oh, to je naozaj výborný nápad," začuli svoju sestru, ktorá sa následne otočila k Lucy a Edmundovi.

„Drahí súrodenci, náš milý hosť má v skutku perfektný nápad," Susan žiarila ako...

...ako slniečko na hnoji, pomyslela si Lucy. Neviem, či ten nápad chcem počuť.

„Rád by som vašu drahú kráľovskú sestru, nádhernú a jemnú kráľovnú Susan pozval na návštevu do Tášbanu," povedal zdvorilo a nežne, popritom jemne držal Susan za ruku.

„Had," pošepkala Edmundovi tak potichu, aby ju počul len on. Edmund na ňu sykol a potom sa otočil k dvojici.

„Samozrejme, je to výborný nápad, ale pod podmienkou, že vyplávame na našej lodi Úžasná Hyacinta. A to najlepšie už zajtra ráno. Čo poviete, drahý priateľ?" povedal priateľsky Edmund.

„Vyplávame?" zamračil sa Rabadaš.

„Samozrejme, že moja sestra nepôjde sama. Rád by som svoju sestru sprevádzal v tak nádhernom meste ako je Tášban. Vždy som mal slabosť pre toto mesto a rád by som sa doňho išiel znova pozrieť."

Lucy takmer vyprskla. Veľmi dobre vedela, že Edmund klame. On neznášal Tášban tak isto, ako celý Kalormen. Zakryla to kašľom.

„A čo hrad?" pýtala sa Susan s obavami. Edmund sa pomaly otočil na Lucy.

„Na hrade, samozrejme, ostane moja najlepšia stráž, aby ochránila hrad a spolu s ním aj kráľovnú Lucy."

Nevedela, či sa má radovať, alebo nadávať, že nemôže ísť s nimi. Bude nadávať.

---

„Lucy, prepáč," behal za ňou Edmund po jeho izbe. Po večeri ju poprosil, či by mu nepomohla s balením.

„V Tašbane je dosť teplo, takže si nemusíš brať veľa vecí," povedala naoko pokojne a hodila mu dve košele do plátenného batohu.

„Počúvaj, Rabadaš sa mi nezdal, nemohol som nechať hrad nestrážený," pokračoval ďalej Edmund. Lucy ho úspešne ignorovala.

„Budú dve košele vlastne stačiť? Koľko sa plánujete zdržať, drahý brat?"

Lucy zúrivo behala po izbe, Edmund to už vzdal. Len sa postavil ku oknu a so založenými rukami ju sledoval.

„Pribalím ti ešte jedny nohavice, prečo si ma dokelu nechal trčať na hrade?!" zvolala a otočila sa naňho.

„Lebo si ma celý čas nepočúvala, preto!" rozhodil rukami. „Celý čas, čo si tu naštvane pochodovala a hádzala mi veci do tašky som sa ti to snažil vysvetliť."

„Edmund, nikdy som nebola v Tášbane. Nikdy ste ma tam nevzali!"

„Lucy, čo ťa viac hnevá? To že tam nejdeš, alebo že tu ostaneš sama?" zamračil sa.