Vavrínová koruna

XV.

Ramon stál na stráži uprostred noci a pozeral sa do tmavej ničoty. Kdesi za chrbtom mu šumelo more. Spomenul si na ich plavbu.

Zvláštne, že im trom tak zmenila jedna plavba život. Teda, Nevedel ako Edmundovi, ale jemu určite.

Uškrnul sa. Nikdy by neveril, že práve on bude mať najmladšiu kráľovnú. Že bude aspoň na pár chvíľ jeho.

So vzdychom si pomyslel, že by bol najradšej v posteli, nie na stáži. Celý hrad, až na stráže, spal. Služobníctvo a kráľ Peter. Ani Edmund so Susan sa ešte nevrátili so svojej cesty. A čo Lucy? Prečo tam išla? Kedy sa vráti.

Zmocnili sa ho obavy. Nech sa tomu akokoľvek chcel ubrániť, asi ho začali ubíjať city.

Ramon, ty idiot. Je to kráľovná, ty si jej sluha, ty si len chvíľkový úlet, pomyslel si.

Aspoň na chvíľu sa mu nič nepreháňalo hlavou.

A prečo potom Lasalene môže byť s Edmundom?

Tá myšlienka ho zasiahla ako šíp. A nepustila sa ho ešte dlhú dobu.

---

Peter práve jedol svoju večeru, keď cez dvere hodovnej siene preletela ako veľká voda Lucy.

„Dobrý večer, brat môj," volala a utekala ho objať.

„Lucy!" zvolal a objal ju. „Ako bolo? Užila si si to?"

Lucy si unavene sadla na stoličku najbližšie k nemu.

„Och, Peter. A ako! Kúpala som sa v rieke, vyliezla som na skalu a odtiaľ som mala nádherné výhľady, spala som pod hviezdami. Ako keď sme boli mladší," usmiala sa naňho.

„Som rád, že sa ti to páčilo."

„A tu je čo nové?"

„Ale, veď vieš. Kráľovské veci, odmietanie ponúk na sobáš so Susan, dokonca som dostal aj ponuku na sobáš s Edmundom!" zasmial sa.

„A tebe nechodia?"

„Aj ja som už musel zopár odmietnuť."

„Ale prečo? Pristala by ti už nejaká kráľovná," usmiala sa Lucy.

„Ja viem, Luc. Ale mne stačíte vy dve. Inú ženu už nepotrebujem," usmial sa na ňu srdečne.

Lucy sa na chvíľu odmlčala.

„A pre mňa nejaké ponuky nechodia?"

Lucy ho touto otázkou prekvapila. Peter dožul sústo, potom sa napil vína a až potom sa na ňu pozrel.

„Nechcel som to veľmi rozoberať, ale či veríš a či nie, ponuky na sobáš s tebou..."

„Nechodia," skočila mu do reči so smiechom. Hoci sa aj Peter zasmial, bolo to len strohé zasmiatie sa.

„Práve naopak. Tebe chodia najviac."

Peter Lucy touto odpoveďou dostal.

„Teraz si zo mňa robíš srandu," znova sa zasmiala.

„Veru nie, Lucy. Dokonca viac ako Susan. Ale vieš. Tá by žiarlila. Preto o tom viem len ja a Edmund. Veď predsa, kto by nechcel udatnú, statočnú kráľovnú po svojom boku s rytierskou dušou?" žmurkol na ňu.

„Ďakujem, Peter, že im píšeš negatívne odpovede. Myslím si, že mám ešte chvíľočku času," usmiala sa. Peter prikývol. Úplne jej rozumel.

Lucy zamávala rukou na slúžku, stojacu obďaleč.

„Prosím ťa, nájdi Lasalene a popros ju, aby mi pripravila kúpeľ," usmiala sa na ňu. Slúžka sa uklonila a odišla vykonať rozkaz.