Vavrínová koruna

XXV.

Guvernérovmu synovi trvalo týždeň, než svojho brata vypátral a ďalší týždeň, než ho doviedol do Salvamaru.

Lucy zatiaľ bývala na kraji mesta. Hoci jej Faure chcel dať honosnejšie bývanie, ona odmietla.

V deň, kedy sa mala stretnúť s mladými guvernérovými synmi dovolila po dlhej dobe Lasalene, aby ju obliekla. Podľa jej výpočtov by mala byť niekde okolo tretieho mesiaca a už sa sama nevedela zapnúť do šiat.

„Au, Lasalene, nie tak silno," sykla, keď jej stiahla šnurovačku.

„Um... výsosť, bez urážky, ale nedokážem vás zviazať na takú šírku ako predtým," slúžka sa zamračila a ďalej sa pasovala so zapínaním.

Lucy si vzdychla.

„Ja viem, Lasalene," povedala priškrtene. „Asi ti to už musím povedať."

Otočila sa k Lasalene a chytila ju za plecia.

„Vieš prečo som túto výpravu natiahla ako sa najviac dá?"

Lasalene pokrútila hlavou.

„O šesť mesiacov budem rodiť," povedala jej pomaly a potichu. Lasalene doširoka otvorila oči. Rukou si prekryla ústa.

„O mojej dcére nesmie nikto vedieť. Prisahaj, že to nikomu nepovieš," prižmúrila oči.

„Ja- výsosť,... na vlastný život."

Lasalene si musela na chvíľu sadnúť.

„Preto ste mi nedovolila obliekať vás."

Lucy prikývla.

„A prečo nemôže o nej nikto vedieť? Vaši súrodenci by boli šťastní!" zamračila sa.

„Nie všetci," pokrútila hlavou.

„Kráľ Peter?" zašepkala a Lucy znova prikývla.

„Takže ono je..."

„Presne. Nesmie to nikto vedieť. Ešte neviem, ako sa vrátim do Narnie a hlavne neviem, kedy sa vrátim, ale ona musí byť uchránená čo najviac."

Tentokrát prikývla Lasalene.

„Rozumiem."

Domom sa ozvalo zaklopanie.

„Výsosť. Váš koč je pripravený!" ozvalo sa. Počasie vonku už začalo byť nehostinné, preto pristala na to, aby ju odviezli na radnicu kočom.

Tam na ňu čakali jej vojaci a traja mladí muži.

„Výsosť," uklonili sa.

„Adonis, Tebrir a Noe Romwelovi, zdravím vás," pozdravila sa im a usadila sa na stoličku.

„Čakám na vaše výpovede," pokynula k nim.

***

Celé to jednanie trvalo niekoľko hodín. Bratia obviňovali jeden druhého, začínali na seba vyťahovať všeliakú špinu.

A Lucy len pokojne sedela a počúvala ich šarvátky.

Nakoniec na žiadosť kráľovnej bol povolaný notár, ktorý preskúmal údajnú závet po starom guvernérovi.

„Falošný," vyhlásil napokon a zložil si okuliare. Lucy sa spýtavo pozrela na synov. Tentokrát nič nevraveli.

„Čakám vysvetlenie," povedala, no bratia aj naďalej mlčali. Lucy vybuchla.

„Nič nevravíte? Pre Aslana, pred chvíľou ste sa tu hrali na sudcov a teraz ste ticho?"

„Výsosť," ozval sa najstarší, Adonis. „Som právoplatný dedič tohto miesta. Neviem, kto sfalšoval otcovu závet, ale bolo to od neho podlé."