Vavrínová koruna

XXII.

„Čo si to spravila?" opýtal sa ten istý hlas, čo v Susaninom sne. Susan stuhla a padla na kolená. Lasalene takmer vypadla karafa z ruky. Ešte nikdy Aslana naživo nevidela. A Lucy sa v plači zvíjala na posteli. Ani netušila, že prišiel.

„Dcéra," oslovil Lasalene. „Otvor znova karafu a kvapni kráľovnej na jazyk."

Lasalene roztrasenými ruakmi spravila, čo jej kázal. Popritom si niečo šepkal a jazykom oblizoval Lucy ruky, čelo, krk. Akoby cez jej kožu chcel vysať jed.

Vtedy sa Lucy upokojila. Prestala sa zvíjať v bolestiach.

„Je v poriadku," povedal. Susan a Lasalene si oddýchli, lebo si mysleli, že to hovorí im. On to však hovoril Lucy.

„Ďakujem, Aslan," plakala Lucy.

Aslan sa potom otočil k Susan.

„Prečo si si vybrala cestu zla?" zamračil sa. Susan sklopila hlavu.

„Nevedela som."

„Tento jed bol opradený mocnými kúzlami. Keby som neprišiel, umrela by!" povedal vyčítavo.

„Žiarlila som, Aslan!" volala zúfalo. „Bola som hlúpa, ja viem!"

„Ach dcéra, tvoje čisté srdce prebodol osteň zla. Toto bolo ponaučenie, no nemôže to ostať len tak, drahá. Musíme zavolať tvojich bratov aby spravodlivo rozhodli."

"Nie! Prosím, Aslan!" zvolala Susan a padla mu k nohám. S plačom mu bozkávala veľké laby.

„Aslan," zachripela Lucy. Aslan k nej otočil svoju mohutnú hlavu.

„Počúvam ťa, drahá."

Lucy ťažko dýchala, ruky mala stále položené na bruchu a po lícach jej stekali slzy.

„Prosím, odpusť jej to. Kráľovná- nekráľovná, Susan by musela byť popravená za zradu. Ja jej odpúšťam. Pre môj život ťa prosím, odpusť jej aj ty," šepkala tak, že ju počul len samotný lev. Aslan chvíľu mlčal. Potom sa otočil na dve ženy.

„Tvoja sestra ti vyprosila milosť. Lasalene, nebudeš si pamätať tento večer, ale nezabudni na úlohu, ktorú som ti dal. Susan, dcéra. Tento večer si budeš pamätať ako sen, ale tvoje pocity, ktoré teraz prežívaš ostanú skutočné, ako varovanie."

Aslan dýchol na ženy. Lasalene ako námesačná položila karafu na stolík a spolu so Susan odišli. Kráčali potichu, takmer akoby sa vznášali.

Aslan sa potom otočil k Lucy.

„No nie som ani z teba šťastný," zamračil sa. Lucy si vzdychla.

„Ja viem. Zakázal si mi ísť do bitky."

„Presne. Ale zachránila si Narniu. Znova. Preto ti odpúšťam. Tvoja dcéra je požehnaná," usmial sa na ňu.

„Ďakujem, že si ju zachránil."

„Vedel som, že sa toto stane. Pre poučenie."

„Aslan, ja si túto noc budem pamätať?"

„Áno."

Odmlčal sa a sadol si na zem pri jej posteli.

„Teraz však spi. Dám na teba pozor. Pozdrav Ramona," usmial sa. Lucy sa tiež usmiala.

„Pozravím, Aslan."

---

Nasledujúce tri týždne boli zvláštne. Susan sa okolo nej pohybovala po špičkách, no Lucy sa tvárila, že o ničom nevie.