Vavrínová koruna

X.

Len čo sa slnko prehuplo nad obzor, zdvihli sa a pokračovali ďalej. Dnes už bola nálada uvoľnená. Napriek tomu, že sa Edmund ráno hneval na Ramona, teraz sa spolu zabávali a smiali sa.

„Keď som bol malý, bol som riadny grázel," zhodnotil so smiechom Edmund. Práve si rozprávali príhody z detstva.

„Neverím. Vy?" spýtal sa prekvapene Ramon. Lucy prikývla.

„Veru áno. Nemal ma rád. Podľa neho som bola malé usmrkané a vymýšľajúce si decko," ďobla do brata.

„Vy?"

Súrodenci prikývli.

„Viem, že to možno bude... osobná otázka, ale," Ramon sa na chvíľku odmlčal. „Naozaj ste prišli z iného sveta?"

Lucy sa pozrela na brata. Jeho tvárou sa mihol tieň.

„Áno," odpovedala mu. „Sme z iného sveta. Ako sme sa neskôr dozvedeli, to že sem raz my štyria zavítame, vedeli už pri stvorení Narnie."

„A my sme naozaj prišli," usmial sa smutne Edmund. „Niekto ako zradca, niekto ako odvážny človek."

„Čo bolo vašou úlohou?"

„Našou úlohou bolo zrušiť kliatbu Bielej čarodejnice a poraziť ju," mykla plecami Lucy.

„No to sa vám nikdy nepodarilo," ozval sa za nimi ľadový hlas. V momente sa všetci otočili a pred nimi stála samotná Biela čarodejnica. Lucy nasucho preglgla.

„Och, rada vás opäť vidím, najmä teba, Lucy," tvárila sa slizko, takmer ako nejaký had.

„Čo chceš?" zasyčala na ňu.

Biela čarodejnica sa falošne zasmiala.

„Presne to, čo pred toľkými rokmi. Vládu a vašu smrť."

„Dobre vieš, že keď zabiješ nás dvoch, nebude to stačiť."

„Ver mi, aj to stačí na to, aby som zvrhla vašu hlúpu rasu z trónu a posadila sa naň ja, pravá kráľovská krv," vycerila zuby. Všetkým prebehol mráz po chrbte.

Edmund sa po nej s výkrikom vrhol a kým ostatní tasili meče, snažil sa ju premôcť sám. No ani keď sa pridali Lucy s Ramonom, nedokázali premôcť tak vysokú a silnú ženu, akou bola Jádis.

„Pozor!" zvolal zrazu Edmund. Čarodejnica odkiaľsi vytiahla svoj čarovný prút, ktorý v okamihu kohokoľvek premenil na sochu.

„Edmund!" zakričala Lucy, keď zrazu namiesto jej brata pred Jádis stála sivá, studená socha.

„Ty suka!" zavrčala. Biela čarodejnica sa začala víťazoslávne smiať.

„Za toto zaplatíš!" volala Lucy.

„Ja? Ale prosím ťa, nebuď smiešna! Ako ty, také malé dievčatko chceš bojovať proti mne? Nie si nič viac, než len voš pod chrastou, ktorej sa tiež musím zbaviť."

„Len cez moju mŕtvolu," postavil sa pred ňu Ramon.

„Och, ty si si priniesla aj maznáčika? Aké milé. Malé decko, čo potrebuje ochranu."

„Ja nepotrebujem žiadnu ochranu. On tu nie je preto, aby položil svoj život za mňa, ale preto, aby bojoval so mnou proti tebe," povedala pevne kráľovná.

Biela čarodejnica len zdvihla obočie. Chvíľu si premeriavala osoby pred sebou. Pri jej ohromnej výške sa jej zdali ako maličkí trpaslíci.

„Nech," mykla plecami. Namierila svoj prútik na Ramona. „Ale nezabudni, drahá Lucy, viem o tebe viac, než si myslíš. Všetko o ňom."