Vavrínová koruna

XIV.

Kým prešli k jej komnate, hlava sa jej trochu prestala točiť, no stále si nebola istá v krokoch, ktoré robila.

„Ďakujem ti za pomoc," otočil sa ku nemu pri dverách. Ramon sa mierne poklonil a pousmial sa.

„Nabudúce sa trochu šetrite," žmurkol na ňu. No Lucy sa len slabo pousmiala a ďalej ho pozorovala. Bez slova.

„Pamätáš sa, čo som ti hovorila na Felimase?"

Zamračil sa a sklonil hlavu.

„Nikdy na to nezabudnem."

Lucy natiahla ruku a pohladila ho po tvári. Ramon zdvihol pohľad zo zeme. Ten dotyk bol nežný. Ľahučký, takmer mal pociť, akoby sa ho ani nedotýkala.

Nevšimol si, že druhou rukou nahmatala kľučku na dverách, len ho zrazu chytila za ruku a stiahla k sebe do komnaty.

„Ramon, viem, že aj keď som kráľovná, ale o toto by som ťa žiadať nemala, ale..." odmlčala sa. „Pobozkaj ma."

Ramon sa na ňu prekvapene pozrel. Len bozk?

Prekvapene otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať, ale hneď ich aj zavrel a potriasol hlavou.

„Máš pravdu. Bola to hlúposť. Choď," otočila sa od neho a mávla rukou ku dverám.

„Ak chcete aby som odišiel, pôjdem. A môžem aj ostať a splniť vám viac podobných prianí."

Lucy prekvapil jeho hlas. Bol iný. Plný vzrušenia.

Znova sa k nemu otočila.

„Nie. Chcem len jeden bozk."

Naozaj, Lucy? Len jeden? Nebuď smiešna.

Ramon sa usmial a sklonil sa k nej.

„Ako si želáte, veličenstvo."

Bozk, ktorý jej dal bol prikrátky. Nenaplnil jej túžby ani očakávania. Ona nebola romantička. Ona bola dravá a bozk, ktorý jej Ramon dal taký vôbec nebol.

„Nerozmyslela ste si to?" zašepkal a mala pocit, že ho z tohto divadla išlo rozhodiť minimálne tak, ako ju.

„Nie," zamrmlala.

„Prečo? Vy nie ste takáto."

„Ja viem. Ale nemôžem s tebou toto robiť vždy, keď si vypijem," vzdychla si. „A hlavne, nemala by som ťa žiadať o bozkávanie."

„Kto tu hovorí o bozkávaní?" uškrnul sa. Jeho oči stmavli od vášní, čo sa v ňom bili. Zrazu ju vzal na ruky a prešiel s ňou k posteli.

„Ramon!" sykla, keď ju hodil na posteľ. Nebolo to práve mäkké pristátie. „Čo robíš?"

Hrudník sa jej prudko dvíhal, srdce jej búšilo v spánkoch. Znova sa s ňou začal točiť okolitý svet, akoby jej srdce znova rozprúdilo do žíl alkohol.

„Nechcela ste bozkávanie, nebudete ho mať," úškrn mu z pier nezichádzal. Naklonil sa nad ňu a rukami sa podoprel pri jej bokoch. Takmer na nej ležal. „Ale čakať, kým dovolíte šelme vo vás zvíťaziť, spravil by som sa aj sám."

Lucy takmer zabehlo, keď to počula.

„Ty..."

Slová jej zanikli vo vzdychu. Ramon ju chytil zatiaľ len cez šaty medzi nohami. Potom ju pevne chytil za bok. Najradšej by s nej tie šaty strhal tak, že by ich najlepší krajčír nezošil.

Lenže toto nie je milovanie. Toto je len vášeň.

Lucy sa pod ním pomrvila. Snažila sa k nemu dostať, ukradnúť si aspoň jeden bozk.