Bohyňa bleskov a kovu (sk)

2

Pristáli sme v stredisku Avengers. Bolo väčšie než predtým ako ho zničil Thanos z roku 2014. Už sme videli, že sa niektorý schádzajú a pozorne nás sledujú. Bola by som rada kebyže mam svoje schopnosti späť. Lenže pre ich bezpečie ho stále mam okolo krku.
"Vitaj späť Kapitán. Kto je to? Dúfam, že nám vedieš niekoho nového." pýtalo sa dievča, ktoré sa mi na niekoho podobalo. Keď som to dievča zbadala tak som už vedela kto to je. Bolo mi zle keď som ju zbadala a strašne sa mi točila hlava. Chcela som už odtiaľto odísť. Niekam kam ma nikto nepozná a nevie čo všetko som vykonala. Všimla si ma a zjavne si spomenula kto som. Lebo v tej sekunde zbledla ako stena akoby videla samotnú smrť.

" Priviedol som ju aby nám pomohla chytiť Power brokera a ešte dostať do väzenia niekoho kto nám kradne štátne tajomstvá. Mimochodom nechcela by si sa nám predstaviť?" povedal to nedočkavým tónom, akoby bol dieťa ktoré si pýta cukrík od svojho kamaráta. 

"Lexi. To je všetko čo potrebujete vedieť." A tak ma odviedli do izby a povedali mi, že tu strávim svoj čas. Medzitým mi ešte ukázali tréningovú halu, jedáleň, kuchyňu, knižnicu a mnoho ďalších miestností. 

"Dám ti ho už dole. Len jednu vec chcem od teba. Nikomu tu neublížiš. Dobre?" asi si myslel, že sa už chystám ujsť a zabiť ich.

 "Fajn. Kedy začnem s tréningom?" povedala som nedočkavo, že konečne dám všetku frustráciu zo seba von. 

" Zajtra ráno o siedmej ťa čaká tvoj tréning spolu s ostatnými. Príď načas a nemeškaj. Uži si dočasný pobyt v tejto izbe. Lebo s tvojimi schopnosťami tu osobu nájdeme raz dva a potom si budeš môcť robiť čo len chceš ." povedal to a odišiel z izby. Ľahla som si na posteľ a zaspala.

Bola som v sivej miestnosti s veľkým sklom na pravej strane kde ma sledovali. Bola som pripútaná o stôl tak, že som ležala na bruchu. Vrazili mi do kríž injekciu cez ktorú išla tekutina sivomodrej farby. Potom poslali silný elektrický prúd až ma prehlo. Strašne to bolelo. Chcela som aby prestali. Vtom ako išli poslať ďalší prúd som sa zobudila. Bola to ďalšia z mojich nočných môr. Vstavala som spotená z postele a šla do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a šla sa obliecť. Boli tu kožené nohavice, ďalšie tu boli tepláky, cargo nohavice a rifle. Potom tu boli tričká, tielka a crooptopy. Samozrejme, že skoro všetky tie veci boli čierne. Našla som tu aj tri kabáty a niekoľko mikín. Obliekla som si tričko čiernej farby, kožené nohavice a čierne tenisky. Keď som už bola oblečená tak som šla do tréningovej haly kde samozrejme nikto nebol lebo bolo päť hodín ráno. Začala som si naťahovať a zahrievať svaly. Neskôr som začala boxovať do vreca. Vybíjala som všetku svoju frustráciu a hnev a ponárala sa do svojich spomienok a myšlienok. Až som stratila kontrolu a to vrece sa roztrhlo a všetko čo v ňom bolo skončilo na zemi. Až po dvoch minútach pozerania na to čo som spravila som sa pustila to po sebe upratať aby nikto nevedel, že som tu bola. Na chrbte som cítila akoby sa na mňa niekto pozeral. A tak aj bolo.

"Páni. Ešte nikdy som nevidela, že by po sebe upratoval nájomný vrah. Väčšinou nechávate telá tam kde ste ich zabili alebo ich dáte na miesto kde ich nájdu po nejakom čase. Nemám pravdu?" povedala nahnevaným tónom Hannah. Pozrela som sa na ňu a videla nenávisť a hnev.

" Zjavne sa na mne bavíš ako po sebe upratujem. A mimochodom nebudem odpovedať na tvoju otázku lebo to zjavne aj sama vieš."

Bola by som rada odtiaľto vypadla a niekde sa zašila, tak ďaleko aby ma nikto neotravoval.
Hannah sa na na mňa pozrela so smrtiacim pohľadom.

" Mimochodom vieš o tom, že tréning býva o siedmej? Určite niečo chystáš ale neviem presne čo," pomaly sa ku mne približovala ako nejaká šelma , ktorá sa chystá skočiť na svoju korisť a zabiť ju, " ale ja na to prídem. A keď na to prídem tak ťa hodím späť do väzenia a užijem si to. Tak ako si si ty užívala zabíjanie mojich rodičov." povedala to s hnevom ktorý bol vidieť v jej očiach.