Bohyňa bleskov a kovu (sk)

1

Začalo to zas a znova. Tá istá nočná mora keď mi zabili rodičov a súrodencov pred mojimi očami. Už niekoľko rokov mám o nich nočné mori. A ku tomu ešte aj o ľuďoch, ktorých som musela zabiť. Už ako ma zobrali v mojich šiestich rokoch od mojej rodiny na mne experimentovali a cvičili ma na nájomnú vrahyňu. Už to je 13 rokov čo som nájomná vrahyňa. Nikdy som sa nechcela stať monštrom. Nikdy. Ľutujem každú vec, ktorú som vykonala. Či ma donútili zabiť dospelého alebo dieťa. Vidím ich tváre a smrť keď zaspávam. Nikdy sa toho pocitu nezbavím. Rada by som sa chcela zbaviť týchto neviditeľných pút, ktoré mám na rukách. Ale zas som rada, že som sa dala zatknúť. Teraz som v najstráženejšom väzení na svete a vôbec sa mi odtiaľto nechce odísť. 

Lebo viem čo by ma čakalo kebyže odídem. Ďalšie experimenty a  ďalšie zabíjanie nevinných ľudí. Aspoň som tu a nič nerobím len pozerám do bieleho stropu a okolo krku mám zariadenie, ktoré potláča moje schopnosti ako blesky, ovládanie kovu pomocou mysle, telepatia, lietanie, tiene ktoré mi dávajú informácie ale zároveň z nich môžem robiť zbrane, teleportácia a posledné je, že dokážem ľuďom znížiť pulz alebo ich zabiť. Tieto schopnosti mám z tých experimentov čo na mne vykonávali. Mám husiu kožu už len z toho, keď si na ne spomeniem. Cez okno väzenskej cele periférne vidím ako sa otvorili dvere a niekto vošiel.

 " Som rád, že nespíte Killing shadow. Mám pre vás ponuku." Videla som ako osoba ktorá to povedala sa pomaly približovala akoby sa bála, že ju dokážem zabiť aj pohľadom. Patetické. Veď ani neviem zabíjať pohľadom a som za to rada, že to neviem. Tá osoba, ktorá to povedala bol senátor spojených štátov. On je osoba ktorá mi môže dať milosť a tak isto aj prezident. Lenže tej sa nedočkám a ani ju nepotrebujem. 

" Chcel by som po vás aby ste niekoho našli a dali do väzenia. Keď sa tak stane tak vám za to niečo dám. A keď ma sklamete tak tu zostanete." povedal vážnym tónom senátor. 

"Hmmmm. Vaša ponuka znie zaujímavo. Ale je tu jedna vec," povedala som to nezaujatím tónom a postavila som sa z postele.

 " Som rada, že ste prišli za mnou, aj keď to bola iba zbytočná strata času. Lebo moja odpoveď je nie." Postavila som sa pred sklo kde stál s nahnevanou tvárou senátor a z odrazu som videla seba. Zničenú a nevyspatú. Bolo vidno aj to, že za svoj čas strávený tu som schudla.

" Viete o tom, že ste nebezpečná a hlavne vaše schopnosti Killing shadow. " Bolo vidno na ňom, že sa rád počúva a na všetko mu povedia áno. Ale ja nie som taká. Myslí si, že túžim po sláve, peniazoch a moci. Ale ja nepatrím ku tím ľuďom, ktorí po tom túžia. Ja túžim iba po jednej veci ale tú mi už nikto nedokáže dať. Možno áno a možno nie. Po piatich minútach pozerania si do očí a nekonečného ticha odišiel. Bola som zas sama. Nebolo to nič nové keďže som si už zvykla na samotu a na ticho. Pomaly sa presúvam ku svojej posteli a zrazu niekto za mnou stojí. Silno ma niečím udrie a upadnem do bezvedomia.

 Zobudím sa vo vypočúvacej miestnosti. Predo mnou sedí senátor a za ním stojí osoba, ktorú som ešte nevidela. Bol hnedej pleti a mal na sebe oblečenú uniformu s pruhmi a hviezdou. Mal štít Kapitána Ameriky ale nebol to on. Možno nový kapitán. Ale tento bol iný. Zjavne to bol jeho nápad aby ma použili.

 "Zas sa vidíme Killing shadow. Budem rád ak by ste povedali áno. Lebo tu Kapitán sa o vás dozvedel a chcel by vás na niečo použiť." ako to hovoril bolo mi z toho zle.

"Ak je to ďalšia ponuka aby som šla von tak nie. Nikam nejdem." bola som ako malé dieťa, ktoré nechce nič jesť.

 " Bol by som rád kebyže mi pomôžeš iba s jednou vecou. A to by bolo dať do väzenia Powerbrokera a nájsť osobu ktorá kradne štátne tajomstvá ohľadom zbraní. " povedal to vážnym tónom, ktorý by iným možno dal husiu kožu. Už pri zmienke Powerbrokera som stuhla ale nedala som najavo žiadnu emóciu. Jedna z ľudí, ktorý chceli aby som zabila nevinných ľudí. Sharon Carter tak bolo jej skutočne meno.

" Powerbroker? Reálne. Zjavne sa chce dozvedieť kde ma schovávate aby som zas niekoho zabila," povzdychla som si, a krátko uvažovala čo ďalej poviem, 

" Dobre prijímam vašu ponuku. Ale je tu jedna vec. Nedovoľte aby som sa dostala do zlých rúk." Obaja prikývli hlavami.

" Dobre takže kedy začínam? " snažila som sa neznieť zaujato.

" Hneď teraz ťa zoberiem do strediska Avengers a tam najskôr budeš trénovať a musíš trocha pribrať. Inak je to na tebe kedy začneš. " Dobre vedieť. Kebyže tu nie je tak by som vrazila tomu starému priamo do nosa kvôli tomu ako na mňa celý čas hľadí. Aspoň budem mať od neho pokoj. Teda ak má nebude chodiť kontrolovať.

---------------------------------------------------------

Prišla pre mňa ochranka a odviedla ma preč. Zaviedli ma do miestnosti kde boli moje veci. Obliekla som sa do čiernych kožených obtiahnutých nohavíc, čierneho trička, čiernych topánok a kabáta s kapucňou. Samozrejme, že som nezabudla na svoju masku a rukavice. Maska bola vyrobená z látky a dosť podobná šatke. Až na to, že mi zakrývala ústa a nos. Neboli tu žiadne zbrane lebo vtedy som ich pri sebe nemala. A ani som nemusela lebo ja samotná som zbraň. Potom ako som sa obliekla tak ma odviedli na vzduch kde nás čakala helikoptéra. Kapitán tam už sedel a čakal na mňa. Bezpečne som ku nej došla a nastúpila so nej. Sadla som si čo najďalej ako sa dalo a hlavne ku oknu a bola ticho. Celú cestu som pozerala von z okna a videla ako sa prostredie mení každú sekundu. Bola som rada, že po dvoch rokoch strávených vo väzení som von. Ale čakala ma misia. A to chytiť Sharon.