Bohyňa bleskov a kovu (sk)

3

Prišla som do knižnice a videla som ako tam sedí Rebeka. Jej ryšavé vlasy sa nedali prehliadnuť. Prešla som okolo nej a zobrala si knihu ktorej názov bol Krutý princ. Šla som si sadnúť na gauč.

"Pekný výber. Tu knihu  som čítala a garantujem ti, že sa do nej zamiluješ." povedala veselo Rebeka. 

"Tak to rada počujem." rýchlo som odsekla. Periférne som videla ako sa jej orieškovo hnedé oči zarezávajú do mňa. Bola nižšia než ja. Mohla mať takých 163 cm. Zo všetkých tu bola najnižšia. Bola chudej postavy s mierne výraznými krivkami. Pripomínala mi moju kamarátku, ktorú som raz spoznala a bol medzi nami sesterský vzťah. Až na to, že mala pehy, hnedé oči a bola od nej o niečo vyššia a určite aj staršia. Neviem či je mŕtva alebo živá. Ale dúfam, že je to to druhé.

"Čítaš rada knihy. Lebo ja áno. Skoro všetky knihy čo sú tu som prečítala. Ale našli sa aj niektoré ktoré ma nebavia. To sú hlavne motivačné, historické a biografické." prevrátila očami keď to dopovedala.

 "Aké knihy čítaš ty?" videla som na nej skrytý záujem ohľadom aké žánre čítam.

"Čítať som začala tak pred dvoma rokmi vo väzení. Lebo som mala veľa času. Ale medzi moje obľúbené žánre patrí fantasy, romantika, sci-fi a young adult. Ale mam rada aj mangy." povedala som zamyslene. 

"Nevyzeráš, že by si bola taký typ osoby čo má rád spoločnosť však? Teda nemyslím to zle. Len keď tu sedíš sama." som rýchlo dodala. Pozrela sa na mňa so zdvihnutím obočím. "Takže sa ma pýtaš či som introvert? Bohužiaľ máš pravdu. Ale zas nieže by som nemala rada svoju rodinu ale niekedy sú až moc hlučný." povedala s povzdychnutím na konci. Takže oni sú ako rodina. Zamyslela som sa, že či by som nemohla byť súčasťou ich rodiny kebyže nie som nájomná vrahyňa. Ale pochybujem, že by ma prijali medzi seba. Radšej som sa vrátila späť ku knihe. A tak isto aj Rebeka.

Prešlo pár hodín a musím povedať, že táto kniha bola dosť zaujímavá. Rebeka mala pravdu lebo som si zobrala aj ďalšie dve časti do svojej izby a potom mi odporučila ďalšie knihy a ja zas jej.

Ako som išla cez chodby do svojej izby tak som do niekoho narazila. Telo bolo vysoké a svalnaté. Udržala som rovnováhu takže som nespadla na svoj zadok. Pozrela som sa hore mojimi zelenými očami a zbadala som divoko sa usmievajuveho sa Nica. Mal hnedé vlasy a modré oči. Vyzeral byť 199 cm vysoký so strednou postavou. Dokonca cez jeho tričko boli hmatateľné jeho svaly. Kľud pokoj Lexi je to len nejaký svalnatý chalan nad ktorým sa nemusíš rozplývať.

"Každý deň sa len také nič nevidí, že by nájomná vrahyňa do niekoho narazila." povedal to ešte stále pretrvávajúcim úsmevom. Najradšej by som ho udrela do tváre aby sa tak nemusel uškierať od ucha k uchu. Prevrátila som očami a pokračovala smerom ku mojej izbe. Mala som v pláne ich tam dať a sa ísť najesť keďže som nejedla obed.

" A tiež sa každý deň nevidí, že by niekoho ako ty zaujímala nejaká sexy nájomná vrahyňa." zapriadla som. On však išiel so mnou aj jed som nechcela. Tak som sa rýchlo premiestnil do svojej izby. Knihy som položila na nočný stolček, zobrala pero a zošit a šla som do jedálne. Bola som rada, že nikto nevedel kde mám izbu ale určite to skôr či neskôr zistia.

'Ste tu?' opýtala som sa svojich tieňov šeptom.

 'Chceš po nás aby sme niečo zistili alebo niekoho našli?' mi zašepkali do ucha. 

'Chcela by som aby ste zistili kde sa nachádza Sharon a čo robí.' Jej meno som rýchlo vyslovila a mojim tieňom to neuniklo.

 'Ako povieš ale dávaj si na seba pozor. Mimochodom Bucky povedal, že by si mohla trénovať aj s ostatnými v dvojiciach alebo trojiciach. Lebo nevidí nič nebezpečného na tebe a zjavne vie, že by si im neublížila.' ako to dopovedali tak rýchlo zmizli. Bola by som rada keby mi to nepovedali. Ale aspoň im môžem povedať aké robia chyby.