Bohyňa bleskov a kovu (sk)

11

~Kate~

"Lexi budeš prosím so mnou vo dvojici," povedala som jej a pozrela sa na ňu s prosiacimi očami. Ona sa na mňa pozrela a pokynula mi na súhlas. Bola som šťastná. Konečne budem s ňou trénovať. Nevedela som sa dočkať. Bola som zvedavá ako sa bráni a bojuje už od chvíle keď ku nám prišla. Aj keď som videla keď minule trénovala s Buckym. Pomaly som od nej nevedela odtrhnúť oči. Teraz keď stála predo mnou v obrannom postoji. Tak som sa musela pre fackať aby som sa spamätala.

"Niekto je tu celý nesvoj," zaznelo v mojej hlave. Lišiacky sa usmiala a žmurkla. Zrazu som cítila stúpajúcu červeň. Ako je možné, že som na chalanov ale ona ma privádza do takéhoto stavu. Vzdychla som si a postavila som sa do obranného postavenia. Obe sem sa pozerali jedna na druhú. Potom sme naraz vyrazili v pred. Oplácali sme jedna druhej údery, blokovali sme ich a stále dookola to isté. Ona ma udrela do brucha. Nestihla som ho zblokovať a cítila som jej úder. Prehlo ma smerom dopredu a chytila som sa zaň. Medzitým mi spadol prameň vlasov do očí. Ďalší mi smeroval na tvár ale našťastie som rýchlo zareagovala a stihla som ho zablokovať. Chytila som ju za ruku a pevne ju držala. Pozrela som sa na ňu zdola a odfúkla si neposlušný prameň z očí. Pritiahla som si ju ku sebe a prehodila cez rameno. Ona tvrdo spadla na zem a čo najrýchlejšie som ju o ňu priklincovala. Ona sa na mňa pozrela a uškrnula sa. 

" Zlatko," zapriadla," Na mňa musíš použiť veľa sily. Lebo....," povedala v mojej hlave. Po chrbte mi prešli zimomriavky. Podarilo sa jej vymaniť a teraz som bola ja na jej mieste. Moje ruky dala nad moju hlavu a pevne ich držala. Naše pohľady sa stretli."...potom skončíš takto."  Ťažko som preglgla a cítila som ako mi stúpa červeň na lícach. Teraz so strapatými vlasmi vyzerala celkom neodolateľne. Kate nad čím rozmýšľaš. Veď si na chalanov a ako ťa môže jedna celkom príťažlivá vrahyňa priťahovať. V duchu som si vynadala a poriadne sa pre fackala. Stále sme sa pozerali jedna druhej do očí. Napätie medzi nami sa dalo krájať. Cítila som na nás pohľady ostatných. Snažila som sa vymaniť z jej zovretia ale nedalo sa. Mohla som sa snažiť koľko som chcela nestalo sa. Po čase zo mňa zliezla dole a podala mi ruku. Prijala som ju a pomohla mi postaviť sa.  Ostatný sa po nás pozerali a akurát vošiel Nico. Vyzeral byť celkom nahnevaný ale neviem prečo. Prišiel ku Lexi a niečo jej pošepkal. Ako jej to povedal tak zbledla. Síce aj keď som bola kúsok od nich tak som nepočula čo jej povedal.

Prišla som ku nej a šla som ju objať lenže ma Nico zastavil a pokrútil hlavou. Hodila som naňho spýtavý pohľad ale on ma ignoroval. Pozeral sa na Lexi ktorá zmizla. Zaťala som päste a šla som za ňou. Lenže ku mne sa pridala aj Hannah. Spolu sme išli za Lexi, aj keď sme mali ešte tréning. Teraz je dôležité či je v poriadku. Hannah nás navigovala do jej izby. Keď sme boli pri dverách tak sme počuli divný zvuk. Zaklopali sme ale nikto sa neozýval. Tak sme ich otvorili a vošli sme. Lexi kľačala  na zemi a držala sa za hruď. Akoby mala panický záchvat. Okamžite sme zakročili. Upokojovali sme ju a robili sme všetko preto aby sa jej uľavilo. Nakoniec sa jej uľavilo ale Hannah už musela ísť. Tak som pri nej zostala a dávala na ňu pozor. 

"Kate. Emmmm. Doniesla by si mi niečo na jedenie prosím," povedala po dlhom čase. Pozrela som sa na ňu a kývla hlavou. Odišla som od nej a šla jej zobrať obed. Po ceste som stretla Jess a Samuela. Tí dvaja keď sú spolu tak sú strašne zlatý. Mali by sa začať spolu chodiť. Predstavila som si seba a Lexi ako by mohol vyzerať vzťah medzi nami. Zatriasla som hlavou aby som sa spamätala. Nie teraz nie je čas myslieť na takéto veci. Vošla som do jedálne. Zobrala som dva taniere a naplnila ich jedlom. Dala som spraviť dve kávy a všetko som to dala na tácku.  Keď som odchádzala tak som mala tušenie, že sa stalo niečo zlé. Tak som zrýchlila do kroku a ponáhľala sa do jej izby. Vošla som a jej posteľ bola prázdna. Položila som ich rýchlo  na stôl a šla ju hľadať. Ďaleko nemohla ísť. No tak Kate upokoj sa a sústreď sa. Zastavila som a zatvorila som oči. Začala som pomaly dýchať  a začala sa sústrediť. Prudko som otvorila oči a zobrala jej vec. Aktivovala som svoju schopnosť a začal som ju hľadať. Videla som jeden starý opustený dom a naokolo boli stromy s cestou ktorá tam viedla. Zrazu to zmizlo a ocitla som sa späť v jej izbe. Toto bolo náročné. Začala ma z toho bolieť hlava a začala sa mi točiť hlava. Zatmelo sa mi pred očami a ďalej neviem čo sa stalo. 

Prebudila som sa a ležala som na posteli. Vedľa mňa sedela Lexi a pozorovala ma. Pomaly som sa  na ňu pozrela a vystrúhala som menší úsmev. Navyše neboli sme samé. Bol tu Nico, Samuel, Jess, Rebeka a aj Hannah. "Fíha čím som si zaslúžia, že ste tu pri mne všetci?" Pozrela som sa na ostatných. " Asi tým, že si bola pomaly v bezvedomí dva dni a nikto nevie prečo," povedal Nico nahnevaným tónom. 

"Si v poriadku? Povedz čo sa ti stalo," počula som ako Lexi povedala v mojej hlave. Najobávanejšia osoba z celého sveta si robila o mňa starosti. Divné. " Áno som v poriadku nemusíš si robiť starosti," povedala som naspäť v jej hlave. Ona sa nebadateľne strhla. Nikto si toho nevšimol len ja. Pousmiala som sa nad tým. " Zjavne sa ti páči, keď hovoríš druhým v ich hlavách." Chcela som sa smiať. " Ale nepáči sa ti, keď ti to niekto robí. Však?  Princezná," zapriadla som v jej hlave. Zvraštila obočie. Potom sa jej jeden ústny kútik pohol dohora a žmurkla jedným okom. " O tom nemusí nikto vedieť. Zlatko. A áno nepáči sa mi to." Ostatný sa pozerali z jednej na druhú a premýšľali o čom sa môžu rozprávať. Nakoniec to niektorí vzdali a pobrali sa preč. Predtým sa ešte rozlúčili. Ostala tu iba Jess a Lex. Nakoniec aj tá odišla ale žmurkla na mňa jedným okom. Začervenala som sa. Dokelu. Prečo práve ona. 

Jess sa na mňa pozrela s podozrievavým pohľadom ale nič sa nepýtala. "Kate povedz. Páči sa ti Lexi?" Nespúšťala zo mňa pohľad. " Ja......Ja neviem. Odkedy som ju prvý krát videla tak myslím iba na ňu a nie na niekoho iného," povedala som a vzdychla  som si. Ona si ku mne prisadla a objala ma. " Budeme ťa mať radi takú aká si. Nebudeme robiť okolo toho zbytočný rozruch." Do očí mi vbehli slzy a opätovala som jej objatie. Obe sme boli takto nejaký čas ale potom sme sa odtiahli a začali sme sa rozprávať pomaly o všetkom. Smiali sme sa až sme sa chytali za brucho. Potom prišiel Nico s táckou plnou jedla a sladkostí. Sadol si ku nám a všetci traja sme sa smiali, jedli a rozprávali. Neskôr prišli aj ostatný okrem Lexi. Čakala som, že príde ale neprišla. Periférne som videla kam sa Hannah pozerala ale nič som nevidela. Nakoniec som sa vrátila k rozprávaniu o našich zážitkov čo sme spolu prežili. Aj keď som sa s nimi rozprávala moja myseľ patrila jednej osobe so zelenými očami a čiernymi vlasmi. 

Po dlhej dobe koooonečne ďalšia kapitola. Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Budem rada keď mi napíšete váš názor na moju prácu alebo mi napíšete vaše obľúbené postavy. Ak máte nejaké otázky píšte rada odpoviem. Kľudne mi napíšte z akého uhlu pohľadu chcete ďalšiu kapitolu.  Tak zatiaľ sa majte a prajem vám príjemné čítanie. Vidíme sa pri ďalšej časti.