Bohyňa bleskov a kovu (sk)

15

~Lexi~

Začala som rozmýšľať nad tým čo mi Han povedala. Vedela som, že by ma zachránili alebo chránili. Ale pred čím. Pred Sharon a tou druhou osobou. Pochybujem, že by to dokázali. Ale vo svojom vnútri viem, že by sa o to aspoň pokúsili. Sama pre seba som sa usmiala. Obliekla som si sivú mikinu lebo mi bola menšia zima. V tom niekto zaklopal na dvere.

"Lexi si tu," opýtala sa Kate. Spoznala som ju podľa jej hlasu. Šla som ku dverám a otvorila ich. Stála tam v sivých teplákoch, jemne ružovej mikine a s chvostom na hlave. Jej dva rúžové pramene vlasov robili čiary na oboch stranách hlavy. Vyzerala celkom pekne.

" Čauko zlatko. Ako vidíš som tu," povedala som jej a ukázala nech vstúpi. Videla som ako váha. Nakoniec vošla spolu s menšou zabalenou krabičkou, ktorú držala v rukách. Zatvorila som po nej dvere. Cítila som ako sa jej zrýchľuje tep. Na čele sa jej tvoril pot. 

" Sadni si kde len chceš," povedala som jej a šla som ku stolu. Otvorila som prvú zásuvku kde som mala cukríky. Vybrala som ich a zatvorila ho. Kate už sedela na posteli a v rukách si prehadzovala  krabičku. Sadla som si vedľa nej a ponúkla ju cukríkmi. Ona sa na mňa pozrela jej úžasnými modrými očami so zelenou škvrnou na jednom z nich. Neviem prečo ale chcela som sa dotknúť jej vlasov. Okamžite som tú myšlienku zahnala. 

" Niečo som ti doniesla a neviem či sa ti to bude páčiť," vydala zo seba. Pousmiala som sa. Podala mi ju. Ja som ju zobrala do svojich rúk a začala ju odbaľovať. Otvorila som ju a periférne som videla ako sa pomrvila na mieste. Nakoniec som ju otvorila a našla som tam mobil. Celý čas ma sledovala. Wau. Bola som prekvapená.  Nikdy som nič nedostala. Teda dostala ale to bolo pred trinástimi rokmi. Keď žila moja rodina. Jemne som ho odtiaľ vybrala. Bála som sa, že ho rozbijem. 

" P....Páči sa ti," neisto sa ma opýtala. Začala si trieť ruky. Pozrela som sa na ňu a  položila som mobil na posteľ. 

" Ak sa ti nepáči tak ti dám iný," povedala a natiahla sa jednou rukou poň. Chytila som jej ruku až sa strhla. Vytrhla si ruku a odvrátila odo mňa pohľad. Postavila sa z postele a začala kráčať k dverám. Ešte raz som ju chytila a otočila som ju ku mne. Stále sa vyhýbala môjmu pohľadu. Chytila som ju z bradu a otočila ju smerom ku mne. Rýchlo si zatvorila oči aby  zabránila očnému kontaktu. 

" Vieš už trinásť rokov som nič nedostala. Takže ďakujem, že si mi ho dala aj keď si ho nezaslúžim," povedala som jej. Nakoniec som vošla do jej mysle čo si myslí.

"Ona ma drží za ruku. Nooooo do riti. Kedy ma konečne pustí. Povedala mi teraz, že sa jej páči ale nechce ho. Ja viem, že som jej mala kúpiť niečo iné." Teraz sa môj polo úsmev zmenil na uškieranie sa od ucha k uchu. Pustila som jej bradu a a ruku. Počula som ako vzdychla od úľavy, že ju už nedržím. Pristúpila som bližšie k nej. Cítila som teplo jej tela a objala som ju. Tuho aby mi nikam neušla. Trhlo ňou. 

" Ona ma objala. Ooooooooooooooona ma objíma. Kľud Kate je to iba obyčajné objatie. Ty si na chalanov a vôbec nič nerobí s tebou toto dievča. Vôbec nič. Síce možno aj hej a možno aj tie dievčatá predtým. Aaaaaaaale to znamená, že som na obidve pohlavia. Či," nahlas rozmýšľala.

" Nebodaj si celá bez seba keď ťa teraz objímam. Hmmmmmmmm," povedala som v jej mysli a pousmiala sa. Ešte pevnejšie som ju objala. Vdýchla som do seba vôňu jej vlasov. Voňali po jahodách. Nakoniec ma objala ale pevnejšie ako ja ju. 

" Takže celý čas si bola v mojej hlave," opýtala sa zas v mojej mysli. Zasmiala som sa v jej mysli.

" Nie celý čas iba dva krát. Viacej nie," povedala som jej. Odtiahla som sa ako prvá a pozrela sa na jej tvár. Jej tvár bola celá červená až si ju musela rýchlo zakryť rukami. Zadržiavala som smiech. Otočila som sa jej chrbtom a šla ku posteli. Sadla som si na ňu a začala skúmať mobil. Čo sním budem robiť?