Bohyňa bleskov a kovu (sk)

6

~Lexi~

Premiestnila som sa do svojej izby. Zviezla som sa na zem. Mala som ruky vo svojich vlasov a nedokázala som ovládať svoje dýchanie. Plakala som. Ako mohol. Moje tiene sa motali kolo mňa až ma úplne pohltili. Nemohla som dýchať. Dusila som sa. Nevnímala som svet okolo seba. Zrazu som počula tri hlasy ako sa približujú. Niekto ma chytil za rameno. Moje tiene sa stiahli. Oslepilo ma svetlo tak som musela musela pár krát zažmúriť. V tom som zbadala Jess, Rebeku a niekoho koho nepoznám.

"Lex. Zhlboka sa nadýchni a vydýchni." spravila som čo Rebeka povedala. "Tak super. Teraz to zopakuj niekoľko krát." Posledných päť minút som vdychovala a vydychovala až som mohla normálne dýchať. Tvár som mala celú mokrú od sĺz. Rebeka a Jess ma objali lenže som sa strhla a vymanila sa spod ich zovretia tak, že ma stena zastavila. Neznáma osoba sa iba po nás pozerala. Obe sa pozreli po sebe a videla som im na tvári šok. Kolená som si pritiahla ku hrudi a dala si na ne ruky. Opierala som sa o stenu a pozerala sa na nich. "Prosím povedz nám čo sa stalo. Veď sme kamošky nie? A ozaj toto je Alice." ukázala na dievča, ktoré malo hnedé vlasy, svetlomodré oči a pod očami mala pehy. Bola vyššia ako Jess a vyzerala byť chudej a vyšportovanej postavy.

"Nechám vás osamote. Aj tak musím ísť za Monikou." povedala a odišla. Sadli si vedľa mňa a čakali odo mňa, že im niečo poviem. "A... Akú schopnosť má Samuel?" vykoktala som zo seba. "Samuel." vzdychla si Rebeka. " Jeho schopnosťou je, že dokáže zhmotniť niekoho nočnú moru alebo sen." povedala a pozrela sa na mňa. Takže zhmotnil moju nočnú moru. Ešteže nevedel, že ich je viac. Vzdychla som si a utrela som si slzy.
Hlboko vo svojej duši som cítila, že im môžem veriť, a že sa im môžem zdôveriť s hocijakou vecou čo má trápi. Ale potom čo sa mi stalo keď som niekomu verila som sa bála. Tak som radšej ostala ticho.

"Ak ťa niečo trápi tak nám to môžeš povedať. Budeme tu pre teba." Pozrela som sa na Jess a na Rebeku. Obe sa ku mne priblížili a kľakoli si. Položili mi ruky na ramená a pozerali sa mi do očí. "Neboj už to nespravím. Bez tvojho dovolenia nepoužijem moju schopnosť na teba." povedala to s úprimným úsmevom na ústach. Vzdychla som si. "Tak teda dobre. Ale dajte mi prosím čas. Sľubujem, že vám poviem všetko čo by ste chceli o mne vedieť." Obe sa usmiali a išli ma zas objať lenže som pokrútila hlavou aby to nerobili. Iba si ku mne prisadli a opreli si ich hlavy na moje ramená.

Rozprávali sme sa dobrú hodinu alebo dve. Už som sa cítila lepšie. Predsa by sme mohli byť kamošky. Po dlhej dobe sme sa konečne postavili zo zeme a šli sme do jedálne. Keď sme vošli do jedálne tak tu nikto nebol. Jess si dala na večeru zeleninový šalát a Rebeka zas čokoládový puding. Ja som sa nevedela rozhodnúť čo si dať. Bolo tu veľa vecí čo som ešte nemala. Ako napríklad čokoládový puding, lievance... Nakoniec som si vybrala ten puding, lievance a ku tomu ešte natreté tri kúsky chleba s nutellou. Niekedy dostanem hlad keď použijem moje schopnosti. Sadla som si ku nim a ich oči sa raz pozreli na mňa a na moju tacku s jedlom. Potom sa ich pohľady vrátili ku im tanierom s jedlom a začali jesť. Jedli sme a rozprávali plnými ústami.

Ako sme dojedli tak sme po sebe upratali a zaviedli ma do spoločenskej miestnosti. Lenže tam už bol Nico a Samuel. Radšej by som ani ku nim nešla ale dotiahli ma ku nim. Samuel sa na mňa pozrel a videla som v jeho očiach otázku. Nico stál pri biliardovom stole a akurát zhodil svoju guľku do jamky. Usmial sa a pozrel sa kto to prišiel. Keď nas zbadal tak tak sa jeho úsmev ešte zväčšil. Len som tam tak stála a pozerala sa. Jess a Rebeka zatiaľ ku nim pribehli a zobrali si ďalšie dve tága. Nico vytiahol ostatné guľky a poukladal ich.

"Dievčatá proti chalanom? Ak hej tak Jess môžeš začať." povedal to a odtiahol sa. Jess už mala namierené a silno ťukla do bielej guľky. Tá však narazila do ostatných a tie sa rozleteli do všetkých smerov. Zhodila celú červenú guľu. Videla som v ich očiach radosť. Cítila som sa, že som za oknom a pozerám sa na nich aký sú šťastný ako.... rodina. Boli jedna rodina a ja som ku nim nepatrila. A ani nikdy nebudem. Keď dám Sharon do väzenia tak by som sa odsťahovala a našla si tiché miesto kde by som žila. Sama kde by ma nikto nerušil. Našla by som si prácu ako normálny človek.

Stiahla som sa do svojich tieňov a našla si miesto odkiaľ ich môžem v tichosti sledovať. Cítila som ako sa mi formuje úsmev na tvári. Dosť dlho som nikoho nevidela tak šťastných ľudí. Rozprávali sa, smiali sa a ja som sa na nich pozerala. Dúfala som. Dúfala som, že raz nájdem takú rodinu ako sú oni. Topila som sa vo svojich myšlienkach a pocitoch. "Neviete kde je Lexi. Veď tu pred chvíľkou bola."opýtal sa Nico." To ti neviem povedať. Ale mám na ňu niekoľko ot... " nestihol dopovedať lebo mu Rebeka skočila do reči. "Podľa mňa bude lepšie Samuel, keď jej dáš čas a ona ti to sama povie." On však kývol hlavou na znak súhlasu. Som tu iba dva dni a správajú sa ku mne akoby som bola jednou z nich. Bola som unavená. Tak som stiahla svoje tiene ale nie úplne a vyšla z miesta kde som bola. Ale zas ma obklopilo iba pár tieňov.

'Máme pre teba informácie ohľadom Sharon.' Vtom som prudko zastala.
'Je tu. V spojených štátoch. Pokúša sa nájsť návrh jednej zbrane, ktorá by dokázala zničiť nepriateľov zvnútra. Vlastne to není ani zbraň skôr látka, ktorá dokáže dať osobe nejakú schopnosť. '
'Čo dokáže tá látka ?' opýtala som sa a cítila som ako mi niečo zviera hrdlo.
'Je to len prototyp. Vlastne to dokáže človeka zmeniť na čo len pomyslí. Niečo ako kožomenec.' Zostala som prekvapená čo sa to ku mne dostalo. 'Dievča dávaj si na seba pozor. Lebo ak zistí, že si vonku tak vieš čo ti spravia.'
'Nebojte dám si na seba pozor. Mimochodom odkedy sa o mňa bojíte?'
'Lebo vieme aká si. Vždy sa vrhneš tam kde nemáš.' Mali pravdu a nad tým som prevrátila očami. Teraz úplne zmizli a šli hľadať ďalšie užitočné informácie. Zajtra ich poviem kapitánovi a musím mu povedať kto je v skutočnosti Power broker.

V tom ma chytil Samuel za plece." Si v poriadku? " počula som v jeho hlase starosti. Otočila som sa ku nemu. 

"Áno som. Nemusíš si robiť starosti. V mojom živote som zažila aj horšie veci." odmerane som mu povedala. 

"Poj zahraj si s nami aspoň jednu hru." Kývla som hlavou a už ma ťahal za lakeť smerom ku nim. Dal mi do ruky jeho tágo. Pozrela som sa na Jess. Videla som ako žiarli. Uuu zjavne sa jej Samuel páči. Boli by spolu pekný a zlatý pár. 

"Mám otázku s kým hrám?" Pozrela som sa na všetkých. 

"Hráš s Jess a Rebekou." povedal Nico a pozrel sa na mňa so smrtiacim pohľadom. Spravila som zas niečo zlé. Neviem. Boli na rade chalani. Samuel išiel trafiť polovičnú fialovú ale však netrafil. Boli sme na rade my. Jess a Rebeka len tak stáli a pozreli sa na mňa. Zjavne som mala ísť ja. Hľadala som akú guľu môžem zhodiť. Namierila som na celú zelenú guľu. Ťukla som s celou silou tak, že som trafila celú zelenú a žltú do jamky. Vystrela som sa a videla na ich tvárach prekvapenie. Dokonca Nicovi spadla sánka. Hrala som ďalej až kým ostali ich gule a čierna. Nahliadla som do ich myslí. Mysleli si, že ju netrafím do jamky. Hah boli na veľkom omyle. Namierila som a ťukla som tágom do bielej gule. Tá sa odrazila a išla na čiernu, ktorej smer bol priamo na jamku. Keď som sa pozrela na všetkých tak boli v šoku. Podala som Nicovi tágo a pobrala sa na odchod.

Vošla som do knižnice a zobrala si pár kníh do izby. Položila som ich na nočný stolík a šla som sa okúpať. Napustila som si do vane teplú vodu. Dala som si oblečenie zo seba dole a pozrela sa do zrkadla. Všade som mala jazvy. Radšej som sa odvrátila a šla do vane. Hneď som pocítila teplú vodu na mojej pokožke. Ľahla som si a prvý krát v živote som sa pokúšala relaxovať. Ten pocit bol úžasný. Bola som tu minútu, hodinu alebo rok? Neviem povedať. Nakoniec som si dala šampón na ruky, umyla si vlasy a potom si ich opláchla. Neskôr som sa umyla sprchovým gélom a ešte si poležala vo vode. Po nejakej dobe som sa vyšla z vane a utrela sa do uteráka. Obliekla som  sa do nočnej košele a šla si ľahnúť do postele. Nebola som vyčerpaná len fyzicky ale aj psychicky. Bola som rada, že sa tento deň skončil. Zavrela som oči a rozmýšľala som dovtedy kým ma neprišiel navštíviť spánok.

Takžeeee čo hovoríte na túto časť😁. Viem, že to nieje niečo extra ale čo stým narobím 😅🙄. Som rada, že toto aj niekto číta. Lebo keď sa pozriem koľko to má pozretí tak ma to vždy zahreje u srdiečka🥰. Ak máte nejaké otázky tak sa pýtajte. Rada odpoviem😄😉. Tak sa zatiaľ majte a užívajte života. Prajem príjemné čítanie mojej fanfikcie ale aj iných príbehov😁😘.