Bohyňa bleskov a kovu (sk)

4

~Nico~

Videl som ako za sebou Jess zabuchla dvere a zamkla aby sme za ňou nešli. Niečo jej musela Lexi spraviť. Videl som ako obidve plakali. Ale Jess plakala viac. Chcel som ísť za Lexi a opýtať sa čo jej spravila. Predsa len bola nájomnou vrahyňou a nikto nevedel čo spraví. Zjavne to napadlo aj Samuela ale Rebeka nás zastavila. 

"Nechojte za ňou. Jess mi povedala, že keď vidí ich minulosť tak ich vidia aj oni." Ako to povedala tak v mojej hlave sa objavilo ešte viac otázok. Otočil som sa na päte a išiel za Lexi. Rebeka ma nedokáže zastaviť ale spolu so Samuelom áno. Ale ten stál pri dverách Jessinej izby a pozeral sa na ne.

Išiel po spleti chodieb, ktoré ma zaviedli ku Lexinej izby. Zaklopal som na ne. Nikto neodpovedal." Lexi ak ich neotvoríš do troch sekúnd tak vojdem do tvojej izby. A bude mi jedno čo uvidím." Začal som počítať v hlave tri sekundy. Nič som nepočul. Žiadne hromženie a ani nadávky. Tak som dvere otvoril a nikto tam nebol. Rýchlo som zatvoril dvere a utekal za kapitánom, že zmizla. Keď som zastal pred jeho dverami tak som lapal po dychu a počul som hlasy. Zaklopal som na dvere.

Keď mi povedal, že môžem vojsť tak som ich otvoril a tam som ju videl. Sedela na stoličke. Jej zelené oči už boli bez sĺz. Jej vlasy boli dlhé a čierne. Tvár mala nádhernú ešte krajšiu ako mali modelky. Áno páčila sa mi. Ale nemohla sa mi páčiť nájomná vrahyňa. Spamätal som sa a pozrel sa na kapitána. Vyzeral byť nahnevaný.

Mal na stole položený otvorený zošit, ktorý som ešte nevidel. Keď ma zbadal tak ho rýchlo zatvoril. Prepukla vo mne zvedavosť. Chcel som vedieť čo je v ňom napísané.

"Kapitán Sam. Chcel by som vám niečo povedať ohľadom Lexi."

"Už viem čo mi chceš povedať Nico. Tu Lexi mi to povedala." Bolo na ňom vidieť, že je unavený. Zjavne mu dával Powerbroker zabrať. Bol by som rád kebyže už je vo väzení.

 "Chcel by som sa vás opýtať, že kedy pôjdeme na ďalšiu misiu." Neodpovedal. 

"Kým bude on na slobode tak nie. Jediná túto Lexi bude mať misie. Ale nebude chodiť sama. Vždy niekoho vyberieme z vás šiestich. Keďže ostatný sú v iných štátoch na misiách. Ale dlho sa neozvali." Všetci sme zostali ticho. 

"Ak dovolíte mohla by som už ísť a zobrať si ten zošit?" pozreli sme sa na ňu. 

"Áno samozrejme. Potom za mnou zas príďte ak vaše tiene zistia niečo nové." Prikývla hlavou zobrala si zošit a odišla. Ja som šiel za ňou. Kráčali sme vedľa seba v tichu. Po dlhej dobe som sa ozval.

"Ak ešte niečo spravíš niekomu z mojej rodiny. Tak ani si nedokážeš predstaviť čo by som ti urobil." Prudko zastavila. Prezrela si ma od hora dole. 

"Budeš ma mučiť," pomaly sa ku mne približovala, " budeš mi posielať elektrické prúdy do tela, budeš mi prikladať na kožu horúce železo?" Zostal som šokovaný. Nič z toho by som jej nespravil. Maximálne by som jej nie moc ublížil ale nezašiel by som až tak ďaleko. 

"Niekto ti tak ublížil?" povedal som to so strachom a hnevom.

Neodpovedala. Dala sa do kroku. Chytil som ju za ruku a otočil ju smerom ku mne. 

"Lexi povedz mi pravdu. Ublížil ti niekto?" nepozerala sa na mňa. 

"Čo by si spravil kebyže poviem áno. Hmmmm. Išiel by si za nimi spolu s ostatnými. A potom čo." Otvoril som ústa ale prerušila ma. 

"Ver mi. Skôr by ublížili tebe a ostatným ako vy im." Pozrela sa mi do očí a niečo som v nich videl ale rýchlo to zmizlo. Moje srdce začalo byť ako zvon, keď bola až tak moc blízko pri mne. Rýchlo sa vymanila spod zovretia mojej ruky a ani som nestihol žmurknúť a bola preč. 

~Lexi~

Konečne som bola v pohodlí svojej izby. Dala som zošit s perom na stôl. Doľahla na mňa únava z celého dňa. Bola som aj dosť nahnevaná na Jess. Ale určite to nespravila naschvál. Chcela som ísť za ňou sa o tom porozprávať.

Zrazu som začula klopanie na moje dvere. Otvorila som ich a stála tam. Bolo vidieť ako sa hnevá. Vošla dnu akoby nič. Zatvorila som dvere a šla si sadnúť na stoličku, ktorú som tam mala. 

"Čo si jej spravila?" Vedela som o kom rozpráva. Otočila som sa ku nej. 

"Nič som jej nespravila. Len videla časť mojej minulosti. Mohla to byť približne tretina toho čo som zažila." Priblížila sa ku mne a sotila ma z celej sily do stoličky. 

"Neklam mi Lexi. Povedz mi pravdu. Je mi ako sestra aj keď sa správam hrozne. Ale oni sú moja jediná rodina. Keďže si mi tú prvú zabila. Chcem vedieť dôvod prečo. Prečo si ich zabila," pri poslednom slove sa jej zlomil hlas. Plakala.

Nevedela som čo mám robiť. No pravde sa nedalo uniknúť.

"Hannah ja nikomu som neublížila. Jess je v poriadku len sa ma dotkla a videla moju minulosť. A to s tvojimi rodičmi ma mrzí. Nechcela som aby zomreli. Nedokázala som tomu zabrániť. Ale jednu vec som im sľúbila. A to bolo to aby som ťa zachránila a schovala aby si aj ty nezomrela. Chceli aby si bola v bezpečí nič iné odo mňa nechceli." Nepozerala som sa jej do očí lebo by som nezniesla jej pohľad. Premiestnila som sa na druhú stranu izby.

Pozrela sa na mňa. V jej očiach bola vidieť búrka emócií. Potom sa otočila a odišla. Silno buchla dverami. Konečne som bola sama. Pobrala som sa do kúpeľne si dať teplú sprchu. Aspoň som zo seba zmyla všetok pot a nepokoj. Po sprche som sa zakryla uterákmi a šla do spálne. Zo skrinky som si vybrala pyžamo a šla si ľahnúť. Ako som si ľahla tak som si nechala zapnuté svetlá, ktoré slabo svietili. Po dlhom dni som konečne zatvorila oči a šla spať.

Ale nešlo to keďže som mala pred očami ľudí, ktorých zabili. Pokúšala som sa ich zahnať ale potom ich nahradili nové tváre.  Boli veselé a usmiate.

Videla som dve osoby. Sedeli priviazané o stoličky. Prosili ma aby som ich nezabíjala. Bol to muž a žena podľa ich hlasu a postavy, lebo mali zakryté tváre vrecom. Pozrela som sa a mala som v ruke nôž. 

"Tak to už skonči. Zabi ich." povedala osoba oblečená v čiernom a mala na hlave masku. Takže som nemohla vedieť kto to bol. Pristúpila ku mne zobrala mi ruku. Jedným pohybom mi vrazila ruku vpred. Priamo do srdca ženy. Ako telo ochablo tak mi zas zobrala ruku a zas priamo do mužovho srdca. Ako som to spravila odkryla ich tváre.
Bol tam Nico a Jess. Zabila som ich.

Zobudila som sa s krikom. Mala som mokré líca od sĺz. Bežala som rýchlo do kúpeľne ku umývadlu. Zapla som vodu a začala si drhnúť ruky. 

"Prepáčte. J.... Ja..... Ja som nikomu nechcela ublížiť." zas mi začali tiecť slzy. Drhla som si ruky až boli celé červené. Vypla som vodu a zrútila sa na zem s plačom. Oprela som sa o stenu a pritisla si kolená ku tvári. Takto som strávila pätnásť minút a pobrala sa naspäť do postele. Bála som sa zatvoriť oči. Myslela som si, že ich znova uvidím. A tak som nespala celú noc.

Viem, že neviem písať, a že to čo robím je na nič. Ale som rada, že sa s vami delím o tento príbeh a o časť mojej fantázie😁. Lebo by toto zostalo iba v mojej hlave ako ostatné príbehy, ktoré som si vymyslela. A ak budete chcieť tak by som sa pokúsila napísať ďalšie😅. Teda ak vy budete chcieť. A ak áno tak sa budem snažiť vás "nakŕmiť" mojou fantáziou. Tak zatiaľ sa majte a prajem vám príjemné čítanie😁.