Bohyňa bleskov a kovu (sk)

17

~Lexi~

Zobudila som sa a vôbec sa mi nechcelo vstať z postele. V tom sa ozval môj žalúdok. Pozbierala som sa a vstala z teplučkej postele. Obliekla som sa do teplákov a voľného trička. Obula som si nejaké tenisky a presunula sa do kuchyne. Keď som sa tam objavila. Tak som našla ako sa tu Samuel, Jess a Kate napchávajú koláčom hneď z rána. Bola som rada, že im chutí.

" Tak, čo na to hovoríte?" spýtala som sa ich. Oprela som sa o stenu a prekrížila si ruky na hrudi. Všetci traja sa na mňa pozreli.

" Je úžasný," povedal cez plné ústa Samuel, až mu nebolo rozumieť. Snažila som sa nesmiať.

"Ďakujem a som rada, že vám chutí," povedala som a odkrojila som si kúsok. Cítila som ako ma niekto z nich troch sleduje každý môj pohyb. Pozrela som sa a videla ako sa Samuel pozrel na Jess. Bolo vidieť ako sa mu Jess páči. Potom som presunula svoj zrak na Kate. Tá sa začala červenať. Pre seba som sa pousmiala.

" Lex ďakujeme za tento dokonalý koláč," povedala Jess.

" Nemáte za čo. Kľudne sa môžem naučiť upiecť ďalší alebo niečo navariť," navrhla som. Všetci prikývli hlavami.

" No nič my už musíme ísť. Zatiaľ sa majte," povedal Samuel a zobral so sebou aj Jess. V kuchyni sme zostali iba ja a Kate. Boli sme tu celkom samé. Pozorovala som ju a odhrýzla som si z odkrojeného kúsku. V tom jej začal zvoniť mobil. Vytiahla si ho z vrecka na mikine a pozrela sa kto jej volal.

" Ahoj láska. Ako sa mi máš," povedala Kate osobe na druhej strane. Zamrzla som. Dokelu. Ona bola zadaná. Čo som si mohla myslieť, že bude milovať niekoho ako som ja. Alebo, že sa jej budem páčiť. Myslela som nakoniec zle.

" Dobre sa mám. Pochvál sa mi ako sa máš ty?" počula som, že to bol nejaký chalan. Prečo mi nepovedali, že niekoho má. Asi ho nemali radi a preto mi to nepovedali.

"Nico? To má Kate priateľa," opýtala som sa v jeho hlave.

"Odkiaľ vieš, že má priateľa," povedal.

"Lebo s niekým volá a nazvala ho, že láska," povedala som mu. On sa zasmial.

"Nebodaj nám tu niekto žiarli," začal si ma doberať. No však nech len počká. Ja mu ukážem. Na ďalšom tréningu mu dám zabrať.

"Nepovedali sme ti to. Lebo sa nám ten chalan nepáči a chceme aby si našla niekoho lepšieho," upokojoval ma. Niekoho lepšieho. Vedela som, že tým nemyslí mňa ale aj tak v kútiku duše som mala nádej.

"Aspoň ste mi to mohli povedať." Bola som nahnevaná. Nielen na neho ale aj na ostatných.

"Prečo by sme ti to mali povedať," opýtal sa ma. V jeho hlase bola nebadateľná zvedavosť.

"Lebo by som s ňou neflirtovala, že by."

" Lexi si v poriadku," opýtala sa ma Kate. Zľakla som sa.

" A..... Áno som v poriadku," vydala som zo seba. Začala som sa potiť. Točila sa mi hlava a myslela som si, že budem grcať.

" Lebo mne sa nezdá, že si v poriadku. Si bledá ako stena a navyše," poznamenala a priložila si ruku na moje čelo.

" Dokelu veď pomaly celá horíš. Nemáš náhodou teplotu." Odtiahla ruku a šla hľadať teplomer.

" Nie. Naozaj mi je dobre. Nemusíš si robiť starosti," povedala som jej a pobrala sa na odchod. Šla ma chytiť za ruku aby som nešla ale neskoro. Už som bola niekde inde.

" Psssst. Rebeka? Spíš," opýtala som sa. Nazrela som za roh. Videla som ako nadvihla jej ryšavú hlavu.

" Čo sa deje." Bolo na nej vidieť, že je rozospatá. Natiahla ruku za mobilom a pozrela sa koľko je hodín.