Bohyňa bleskov a kovu (sk)

5

~Samuel~

Ešte dlho som stál pred dverami Jessinej izby. Klopal som jej na dvere lenže ona neotvárala a neodpovedala. Vedel som, že tam je. Chcel som ju upokojiť a nepýtal by som sa čo sa stalo. Mohlo byť tak desať hodín keď som odtiaľ odišiel a vybral sa do svojej izby. Mohol som ísť aj za Lexi. Lenže za ňou už išiel Nico. Možno niečo z nej dostane. Možno.

Mám izbu smerom ku Lexinej izbe len ju mám ďalej. Idem okolo jej izby a zrazu počujem krik. Išlo to z jej izby. Zaklopal som ale nikto mi neotvoril dvere. Tam som vošiel a nikto tam nebol. Zvláštne, že sa tu svieti. Zbadal som otvorené dvere na kúpeľni tak som tam šiel. Lexi je pri umývadle a niečo tam robí. 

"Prepáčte. J.... Ja..... Ja som nikomu nechcela ublížiť." povedala to so zlomeným hlasom. Plakala. V tej chvíli som nevedel čo som mal robiť. Tak som ju radšej nechal samu.

Vrátil som sa do svojej izby po dlhom dni a šiel spať. Rozmýšľal som čo sa jej mohlo snívať. Keď som ju našiel v takom stave. Kebyže nie je nájomnou vrahyňou tak by som s ňou chcel byť kamarát alebo jej priateľ. Keď som ju zbadal ako vystupovala z vrtuľníka. Som sa snažil aby mi nespadla sánka. Bola až moc pekná. Síce aj keď je vychudnutá ale keď naberie na váhe tak. Bože. Už len ta predstava mi vyráža dych. Keď som zaspával tak som myslel iba na ňu.

Zobudil som sa okolo pol siedmej a nachystal som sa na tréning. Môj tréning spočíval v dvoch fázach. Tréningy čo som mal ráno boli zamerané na boj a bojové umenie. Ale tie čo som mával večer a to každý druhý deň boli zamerané na moje schopnosti. Vedel som zhmotniť niekoho nočné mory alebo sny. Zo začiatku bolo ťažké ovládnuť moje schopnosti ale teraz je to hračka.

Väčšinou prídem na tréning ako posledný ale teraz budem konečne prvý. Vojdem do miestnosti a vidím tam Lexi. Je oblečená v telku po pás a v cargo nohaviciach. Ruky má obviazané aby si neublížila. Búši do boxovacieho vreca s hnevom a ešte s emóciou, ktorú neviem popísať či je to frustrácia alebo smútok. Musí byť taká krásna.

"Zjavne má naša princeznička veľa práce." povedal som to s jedným zdvihnutým obočím. Prestala búchať do vreca a otočila sa na mňa. Premerala si ma a podišla ku mne. 

"Nebodaj ma túto fešák rád špehuje. Hmm." Hlavu naklonila mierne na pravú stranu a lišiacky sa usmiala.

Moje oči však pristáli na jej bruchu. Boli na ňom jazvy. Mala tenké rezné jazvy a potom jazvy po strelných guľkách. Ale pár ich mala iné. Akoby boli spravené z roztaveného kovu a priložené na telo. Zbledol som. Koľko ich asi mohla mať. 

"K.... Kto ti to spravil?" Vrel vo mne hnev. Začal som ju mať rád ako kamarátku alebo ako sestru. Ona sa mi pozrela do očí a videl som v jej očiach tiene. 

"To ťa nemusí zaujímať fešáčik. Nemal by si mať na práci niečo iné?" odvrátila sa odo mňa. Chcel som ju chytiť za ruku ale v tom sa otvorili dvere a vošli Nico, Rebeka a Hannah. Za nimi šla potom Jess.

Vyzerala úžasne tak ako vždy. Keď som sa na ňu pozeral tak mi vyrážala dych a moje srdce sa ešte viacej rozbúšilo. Síce aj keď mala kruhy pod očami stále bola pekná. 

"Dobré ránko pako, krásavica, zmija a slniečko." pozdravil som ich a žmurkol na Jess. Ona sa pousmiala a myslím, že sa trocha aj červenala. 

"Ďakujem, že si ma nazval krásavicou ale nemusel si." Hannah si prehodila vlasy cez plece a črtal sa jej na tvári úsmev. 

"Podľa mňa teba nazval zmijou Hannah. Lebo pochybujem, že by nazval tak Rebeku." povedala Lexi. Všetci sme sa na ňu pozreli s otvorenými ústami. Hannah už mala tvár celú červenú od hnevu.

Rozbehla sa po Lexi a šla jej vraziť do tváre. V tom sa Lexi uhla, chytila ju za ruku a poslala na zem kde ju aj priklincovala. Všetci štyria sme len tak stáli v nemom úžase. "Pravidlo číslo jedna: nikdy sa nenechajte nikým nahnevať." v tom ju pustila a odstúpila. V tvári nemala žiadnu emóciu. Hannah sa postavila na nohy a v tom sa otvorili dvere a vošiel Bucky.

"Dnes vás budeme trénovať ja spolu s Lexi. Ak ste proti môžete si ísť po svojom." povedal to keď išiel dole schodmi. Lexi sa zrazu objavila vedľa neho a prekrížila si ruky. Podľa mňa bude celkom cool keď nás niečo naučí najslávnejšia a najobávanejšia nájomná vrahyňa na svete.

Nikto neodišiel. Všetci sme tu boli dokonca aj Hannah." Dobre. Takže môžeme začať a rozdeľte sa ako budete chcieť." Rozdelili sme, že Rebeka a Jess sú z Lexi a my ostatný sme s Buckym. Ukazoval a vysvetľoval nám nejaké nové hmaty. Za pár minút z nás tiekol pot. Ale moje oči stále cestovali smerom ku Jess a Lexi. Možno niekedy naberiem odvahu a pozvem Jess na rande. Ale pochybujem, že by povedala áno.

'Stačí keď si budeš veriť a určite by povedala áno.' Počul som Lexi v mojej hlave. Myklo mnou. Tak toto bolo niečo čo už nechcem zažiť.
'Myslíš si alebo to vieš?'
'Čo si myslíš ty fešáčik? Ja by som skôr povedala, že to viem. Ale nechám ťa v tom.' V tom som sa na ňu pozrel a žmurkla na mňa jedným okom. Odvrátil som sa a radšej som sa sústredil na to čo nám Bucky vysvetľoval. Ak to bude takto aj zajtra tak by som šiel za Lexi aby ma naučila niečo nové.

Po hodine sme sa šli konečne naraňajkovať a robiť si čo chceme. Lenže musím ísť o šiestej na ďalší tréning. Dnes nemám náladu sa s nikým rozprávať tak zamierim do svojej izby a zapnem si notebook. Dám si na mobile budík aby som nezabudol a pustím sa do pozerania seriálov. Dokonca mi doniesli obed do izby a ďalej som pozeral seriál. Už mi chýbala iba jedna časť keď mi zazvonil budík a musel som už ísť na tréning.

Keď som sa zas vrátil do tréningovej haly tak tam bola Lexi spolu s mojou inštruktorkou. "Dnes budeš trénovať spolu s Lexi. Tak teda môžeme začať." Zatiaľ nevedela čo dokážem ale čoskoro na to príde. Privolám svoju schopnosť do svojich rúk. Jedna žiari bielym svetlom a druhá zas čiernym. Lenže pri Lexi sa zbiehajú tiene tak, že ju celkom zakryjú. Potom to zmizne spolu s ňou. Obzerám sa po celej miestnosti ale nikde ju nevidím. Zrazu cítim teplú ruku na ramene a už padám na zem. V jednej sekunde ju vidím nad sebou a v druhej ju vidím tam kde predtým stála.

Mal som toho dosť. Vystrel som ľavú ruku s čiernym svetlom a poslal som to na ňu. Zbadal som niečo a vytiahol som to z nej von. Jej nočná mora sa stala skutočnosťou. Z ničoho nič bola belšia než stena. Pozrel som sa videl som to čoho sa bála. Bolo tu postavených sedem osôb. Piati dospelý a dve deti. Jedna z nich bola ona. Podobala sa na ženu čo stála vedľa muža s bradou. Videl som ako sa ku nim priblížila a vrazila jej nôž do srdca. Každý z nich zomrel inak. Bolo mi na vracanie. Teraz tam neboli tie osoby ktoré zabila. Stála pred dieťaťom ktoré sa jej podobalo. Kľakla si ku nemu a vrazila mu nôž do srdca ale nič sa nestalo. Potom začala tiecť krv z Lexi a potom aj z toho dievčaťa. Bolo to hrozné. Bolo tu príliš veľa krvi.

Prerušil som spojenie a zmizlo to. Lexi sa zrútila na svoje kolená a začala sa triasť. V tvári jej bol vidieť smútok, žiaľ, bolesť a stratu. Spravil som krok ku nej a cítil som ako sa mi spomaľuje tep. Zatackal som sa. Spadol som na kolená a začal sa chytať za srdce. V tom sa Lexi postavila so slzami v očiach a prišla ku mne pomalým krokom. Mala nečitateľný výraz v tvári. S jedným prstom mi zdvihla hlavu a pozerala sa mi do očí. 

"Počuj fešáčik. So mnou sa len tak nezahrávaj a nezabúdaj, že som nájomná vrahyňa. Môžem ťa teraz zabiť a ani nebudú vedieť, že som to bola ja. Takže si dávaj pozor s kým teraz trénuješ,"  povedala so smrtiacim pohľadom. Dala svoj prst preč a odstúpila odo mňa. Tep sa mi vrátil do normálu a už som nemal ten pocit zvierania v hrudi.

" Takže na dnes už asi končíme vidíme sa pozajtra." povedala a čo najrýchlejšie odišla. Kým som sa postavil na nohy Lexi už bola preč. Chcel som sa jej opýtať kto to bol ale zároveň som to aj nechcel vedieť. Vybral som sa do spoločenskej miestnosti kde bol Nico  a šli sme si zahrať biliard. Ten pako vždy vyhrá a ani neviem ako. Neviem povedať čo sa to tu deje ale nevyzerá to byť ako prechádzka rúžovou záhradou. Teraz som sa nechal uniesť hrou a hudbou a chcel som zabudnúť na to čo sa to do pekla stalo.

Tak čo si myslíte o tejto časti? Alebo čo si zatiaľ myslíte o správaní a konaní jednotlivých postáv🤔? Budem rada keď vyjadríte váš názor😁.  Zatiaľ sa majte a prajem príjemné čítanie😁😉.