Two sisters on Vampire Academy

20.KAPITOLA

POHĹAD KATII

Trvalo nám 5 minút kým sme Dimku presvečili že sa nič nedeje. Ja som potom s Kornélie ucítila veľa temnoty a stresu. Super to nám tu chýbalo. Aby sa mi sestra psychicky zrútila. Bola taká rozrušená že ma vtiahla do svojej hlavy. Utekala do izby a zamkla sa v kúpelni. Potom spadla na zem a mňa to s jej hlavy vyhodilo do svojej. Vykoplo ma to tak prudko

až ma zabolela hlava. Lisa sa na mňa pozrela a aj Adrian. Pozrela som na nich: „Kornelia.“ Vykašľala som sa na brata a jeho prednášky a rozbehla sa za sestrou. Po chvíľke som zbadala že aj ostatný utekajú za mnou. Vtrhla som do sestrinej izby a uvidela Rose sedieť na gauči. Okamžite som na ňu vyštekla: „Kde je Kornelia?!“ Viem nemala som kričať ale začali sa prejavovať účinky temnoty ktoré som si vzala od sestri. Rose ukázala na dvere kúpelne. Vedela som že sa tam sestra zamkla a vykopla dvere. Kornelia ležala na zemi. „Kornelia!“ zakričala som a pribehla ku sestre. No tak preber sa. No tak. Adrian prišiel k nám a zal sestru do náručia. Bála som sa o sestru a tak som ho nechala nech ju odnesie do nemocnice. Zbadala som doktorku a tá sa opýtala: „Čo ste zase stvárali?“ „Zamkla sa v kúpelni a odpadla“ povedal Adrian a položil sestru na posteľ. Potom nás doktorka pekne povedané vyykopla s mietnosti a my sme museli čakať na chodbe. Mala som problém nezaspať pretože som poriadne nespala od začiatku teréného cvičenia. A tie trvajú už asi 5 dní. Potlačila som zívnutie a vystrela si nohy. Hlavu som mala opretú o tenu keď som na konci chodby zbadala Masona.Ten si odbehol niečo vybaviť tesne po tom čo sme ich s Christianom vystrašili. Prišiel až ku mne a kľakol si predomňa. Povzbudivo sa usmial: „Ako je na tom?“ Potichu som povedala: „Neviem.“ Naklonil sa ku mňe a pevne ma objal. To som aj potrebovala. Potom vstal a sadol si vedľa mňa. Chytila som ho za ruku a hlavu si oprela o jeho rameno. Dal mi ruku okolo pliec. A takto sme čakali na doktorku.

Prišla asi o päť minút: „Nič vážne sa jej nestalo. Bolo toho na ňu veľa a jej telo to nezvládalo. Pár dní si tu poleží a potom ju prepustíme. Hlavne sa nesmie stresovať inak by sa takéto kolapsy mohli

opakovať.“ Prikívla som a chcela sa opýtať kedy môžem vidieť Korneliu ale doktorka ma prerušila: „Teraz si chodte pospať. Všeci. Vyzeráte že to potrebujete.“ Odišla a ja som pozrela na všetkých čo tu boli so mnou. Adrian,Lisa,Christian,Rose a Mason. Všetci sme mali kruhy pod očami a vyzeral jako chodiace mŕtvoly. Tak sme odišli na Adrianovu izu. Bola obrovská. Ja som si sadla na gauč a Mason si ľahol vedľa mňa. Hlavu položil na moje nohy a zavrel oči. Ja som mu rukou prehrabla vlasy. Lisa a Rose si išli ľahnúť do Adrianoej izby a Christian sa rozprával s Adrianom. Mason zaspal skoro okamžite. Neskôr si išiel ľahnúť aj Adrian a Christian. Ja som však zaspať nemohla. Ešte celkom neodzneli účinky Korneliinho éteru. A mala som o ňu strach. Sedela som na gauči hodinu keď sa zobudil Mason. „Ešte nespíš?“ sadol si a chytil mi ruku. Pokrútila som hlavou. „Poď si pospať. Kornelii sa nič vážne nestalo.“ Potľapkal na gauči vedľa seba a ja som si ľahla. Nezaspala som hnedˇale nakoniec únava a vyčerpanie zvíťazili.