Čip

18. kapitola

Osemnásta kapitola

Metamorfóza

Tisha

„Páni, choď za modelku,“ žmurkne na mňa Chantal s pobaveným úškrnom. Oči jej iskria, ako nasleduje môj pohľad v zrkadle.

Oblečenie, ktoré mi požičala, mi padlo ako uliate. Chantal je o niekoľko centimetrov vyššia, ale inak sme podobne stavané. Úzke kožené nohavice na mne možno vyzerajú pekne, ale sú nehorázne nepohodlné. Tmavočervené tričko bez rukávov má hlboký výstrih. Ak mám pravdu povedať, nemám sa veľmi s čím chváliť. Ako doplnok mi na krku vysí chladný tmavý kovový akis, náhrdelník z guidenského kovu, ktorý ma udržiava v stálej ľudskej podobe.

Vlasy sa mi v ťažkých vĺnách spúšťajú až po pás. Na moje prekvapenie, moje oči vyzerajú tmavšie, pretože ich Chantal olemovala ceruzkou na oči a mihalnice zosilnené maskarou tiež pridali na efekte. Ústa má potreté len leskom na pery, pretože som odmietla nosiť krikľavý červený rúž.

Vyzerám akosi staršie, sebavedomejšie. Zároveň sa však cítim, že osoba dívajúca sa zo zrkadla, už nie je Tisha Browningová, ale niekto úplne iný.

„To sotva,“ poznamenám pochybovačne.

Chantal sa diabolsky usmeje. Zahľadí sa  znovu do šatníka. Bez slova vytiahne jedny topánky.

„Na podpätky ani nemysli,“ v hlase mám jed. Vražedne sa zadívam na jej chrbát, zatiaľ, čo sa Chantal prehrabuje v obrovitánskom dolnom šuflíku. „Po prvé, zabijem sa v nich. Po druhé, zabijem sa v nich.“

Bez odpovedi. Len sa ďalej šprtá v mori topánok. „Kde je len tá ľavá...“ započujem jej mrmlanie.

„Počuješ ma? Nechcem podpätky,“ zvýšim hlas. Založím ruky vbok.

Chantal nadšene vykríkne: „Tu si, ty mrška!“ a zvuk bozku. Otočí sa ku mne, vstane a ukáže mi pár bordových balerín, ktoré majú rovnakú farbu ako to nešťastné tričko.

„Práve si pobozkala topánky,“ informujem ju.

Pokrčí plecami. „Nemajú podpätky. Ako si chcela,“ mykne hlavou.

„Radšej ani nechcem vedieť, čo s nimi robíš vo voľnom čase.“

„Mala si pravdu, bolo by ťažké utekať na ihličkách,“ zazubí sa.

„Ako sa mám do nich obuť, keď viem, na čo ich používaš?“ zažmurkám.

„Myslím,“ pohľadom tiká z mojich nôh na topánky a naopak, „že by ti mali sadnúť.“

„Aspoň si ich umyla?“

„Tiež sú dosť pohodlné,“ zadívala sa na ne láskyplným pohľadom.

„Ó, áno,“ zamrmlem si popod nos, „to sa stavím, že na všetkých rôznych miestach.“

Pri tejto vete s ňou trhne a zrazu mi venuje všetku pozornosť. Prižmúri oči. „Takéto poznámky si nechaj radšej pre Asha. On ocení dvojzmyselné narážky viac ako ja,“ nadvihne obočie.

Očerveniem. Okej, možno má pravdu.

„Aj tak sa necítim sama sebou,“ prehovorím s pohľadom upretým na Chantal. „Ale ak to odpúta Ashovu pozrnosť...“ pokrčím plecami.

Trochu ma vydesí, čo všetko som schopná pre Lea obetovať. Svoj vzhľad, svoju bezpečnosť, svoju dôstojnosť. Snažím sa nemyslieť na to, že ani nie o hodinu sa budem vešať na Asha a boh vie čo ešte.