Čip

Prológ

Prológ

Katastrofy

     „Nový vojnový konflikt je na obzore. MAAE v najbližších hodinách zverejní správu, ktorá má podľa zdrojov veľmi kritický obsah. Podľa expertov, ktorí ju videli, sa jedná o najtvrdšiu od začiatkov sporov a je veľmi otázne, čo táto správa spôsobí. V pásme...“

     „Indonéziu v sobotu postihlo zničujúce zemetrasenie s magnitúdou 9,2, ktoré vyvolalo ničivé vlny tsunami. Katastrofa si vyžiadala tisícky životov. Celé východné pobrežie je zdevastované. Úrady evitujú 10 054 nezvestných a 2 146 zranených. Počet obetí sa vyšplhal na 3 652. Ministerstvo uvádza, že v Indonézia čelí ekonomickej, humanitnej i nukleárnej katastrofe. Podľa prognóz...“

     „... popol z vybuchujúcej Islandskej sopky Hekla by sa mal do nedele presunúť nad severné Nemecko. V pondelok a v utorok by mal zasiahnuť aj Taliansko a stredozemnú oblasť. Všetka letecká doprava je zatvorená...“

     „Úrady v Dánsku sa pripravujú na možné záplavy z roztopeného ľadovca. Taktiež varobali Britániu a štáty Beneluxu...“

     „K východnému pobrežiu Spojených štátov sa po hurikáne Victoria, ktorý si vyžiadal 211 obetí, blíži ďalšia búrka. Od utorka sa má do oblasti dostať...“

     Muž s ostrými črtami tváre zatína zuby. Vypínačom vypne satelit a ruku tresne po stole, za ktorým sedia aj ostatní Guidenčania. Ich výrazy tváre sú podobné, ale nie až tak zapálené. Jemu sa však v hlave premáva len jediná myšlienka. A teraz je ten správny čas ju odhaliť, vyložiť karty na stôl.

     Zahryzne si do pery, bojovne vystrčí bradu a krokodílie oči sa pozrú na ostatných. Bledá pokožka im konstrastuje s čiernmi vlasmi. Niektoré majú fialový či modrý nádych – ako vesmír obklopujúci Guiden.

     „Priatelia,“ prehovorí nízkym, hrdelným hlasom. Sleduje ich reakcie na to, čo sa práve teraz deje na Zemi. „Ako vidíte, nejde to tak ďalej,“ pokračuje sebavedomým hlasom. Hrdelná reč sa ozýva po celej miestnosti. Nik z nich si nevšíma obrovskú búrku za sklom podobnú hurikáne. Nie. U nich to je normálne. To ľudia nie sú na niečo také zvyknutí.

     Po jeho vete sa ozve súhlasné zamrmlanie. Zatiaľ to ide dobre, pomyslí si. Musí to všetko vytiahnuť pomaly, inak sa zľaknú a on už nikdy nebude mať takú šancu.

     „Ľudia potrebujú našu pomoc.“

     Jeho slová vyvolávajú v miestnosti ruch. Žena s ostrým nosom neveriacky vyvalí krokodílie oči. „To snáď nemyslíš vážne, Guzerian? Stáročia nás hľadali a my sme len čupeli a skrývali sme sa. Boli sme rovno pod ich nosom. A ty celé tie roky skrývania chceš premárniť?“ krúti hlavou.

     „Presne tak. Pretože smerujú do záhuby,“ odvetí pokojným hlasom.

     „Ehm, ehm,“ ozve sa Ferdian, muž s šikmými očami. Tie sa mu pretiahnu ešte do menších štrbín. „Chceš pomôcť ľudstvu len preto, lebo ti tam utiekla žena s deťmi, čo?“ odfrkne si posmešne.

     „Nezabúdaj, že so sebou vzali aj tvojho syna,“ Guzerian prižmúri oči.

     Ferdian zbledne. Zatne dlane do pästí a nenávistne sa pozrie Guzerianovi do očí. Gáni naňho. „A čo teda navrhuješ? Aby sme tam šli, prehľadali celú planétu a vzali so sebou späť iba Guidenčanov? Do toho by len blázon šiel, Guzerian.“