Súhvezdie

"Aneta prišiel ti list," vošiel do mojej izby môj brat. 

"Ďakujem," vzala som si list a pokračovala v čítaní knihy. 

Kto som? Áno, prepáčte zabudla som sa predstaviť. Moje meno je Aneta Smithová ale väčšinou ma volajú Any. Žijem so svojou rodinou, v rodinnom dome, v Londýne. Mojimi veľkými záľubami sú zvieratá a knihy, zväčša fantasy.
Dočítala som kapitolu a spomenula si na list čo ležal vedľa mňa.

 
Dráha slečna Smithová s radosťou vám oznamujeme že ste boli prijatá na Rokfortskú školu čarodejnícku.

Tešíme sa že sa stanete súčasťou novej generácie Rokfortského dedičstva.

 
Po prečítaní listu som ostala ako obarená. Nechápala som ničomu, ale to som ja nemôžem mať normálny život, stále musím byť niečím špeciálna. Odložila som list na stolík vedľa postele a išla spať.
Ráno ma zobudil budík o siedmej, prezliekla som sa a v kuchyni som si urobila raňajky. 

"Dobré ráno," pozdravila ma mamina keď som už dojedala raňajky. 

"Dobré," odzdravila som.

 "Čo ti to včera prišiel za list?" prisadla si ku mne.

 "Prijali ma na školu."

 "Akú školu?"

 "Neviem sama tomu veľmi nechápem," povedala som a niekto zazvonil.

 "Idem!" zakričal z chodby ocino. 

Snažila som sa rozpoznať po hlase kto prišiel ale nepoznala som ho, počula som len nejasné slová dvoch žien. Po chvíli prišiel do kuchyne ocino v sprievode spomínaných dvoch žien. 

"Ahoj An, musíme sa s tebou porozprávať," povedala svetlo vlasá žena.

 Na moje prekvapenie som ich bez váhania zavolala k sebe do izby aj keď som vedela že ich vôbec nepoznám.
Sadla som si na posteľ a oni na gauč čo som pri nej mala. 

"Dúfam že sme ťa moc nezaskočili," začala žena so svetlými vlasmi, "včera ti asi prišiel list však. Teraz asi veľa veciam nerozumieš ale čoskoro to pochopíš. Moje meno je Narcissa Malfoyová a toto je moja sestra Bella."

 "Ako je možné že ma prijali na tú školu?" opýtala som sa. 

"Je to jednoduché len ma musíš v pokoji počúvať. Pred desiatimi rokmi ťa tvoja mama musela dať niekomu inému aby si bola v bezpečí. Viem že to nie je príjemné zistenie ale nechaj nás ti to vysvetliť," povedala, bola som šokovaná ale prikývla som a počúvala, "Dobre, najdôležitejšie je aby si vedela že tvoja mama sedí priamo pred tebou." 

Svoj pohľad som upriamila na ženu s tmavými kučeravými vlasmi, bola krásna ale bolo vidieť že ju niečo trápi, po zistení že je to moja mama ma mrzelo že svoj pohľad stále upriamovala do zeme.