Súhvezdie

Bolo to spravodlivé?

Nastal ten deň na ktorý sme všetci čakali, koniec školského roka, nášho prvého roku na Rokforte. Celou sálou sa rozliehali radostné hlasy študentov ktorý sa už tešili domov. Náš posledný deň sme strávili vonku v jazere, ako obvykle. Smútok nás už prešiel a všetci sme sa tešili domov. Theo mi dal svoju adresu aby som ho mohla prísť navštíviť. S dievčatami sme si už teraz naplánovali všetko čo chceme toto leto spolu zažiť. Zrazu pristúpil  riaditeľ a začal rozprávať, poprial nám pekné prázdniny a poďakoval za tento rok. Nakoniec pristúpil k vyhodnoteniu tohtoročného školského poháru, nikto zo Slizolinu si nemyslel že by sme, vďaka mne, mali nejakú šancu na výhru. 

"A tohtoročným víťazom, aj napriek snahe niektorých študentov, sa stáva, Slizolin," ohlásil riaditeľ, pri malej poznámke hľadel na mňa. 

"To je nemožné," zasmial sa Theodor. 

Od slizolinského stola bolo počuť veľa radosti a osláv, riaditeľ ale ešte pokračoval, čo upútalo moju pozornosť. Začal chváliť chrabromilských žiakov medzi ktorými bol samozrejme aj Harry a nakoniec im darov niekoľko bodov vďaka čomu sa na prvé miesto dostal chrabromil. Radosť a úsmevy slizolinčanov sa zmenili na nenávistne pohľady. 

"To nemôže, prečo práve im sa rozhodol dať body, a prečo až teraz? Školský rok predsa už skončil," hneval sa Theodor. 

"Prvý krát s tebou musím súhlasiť Nott, nie je to fér," pridala sa k nemu Chloé. 

Aj keď som slizolinu k výhre veľmi nepomáhala bolo mi ľúto čo sa stalo a rovnako ako všetci ostatný som cítila akúsi zradu zo strany riaditeľa.  Tváre chrabromilčanov priam žiarili, tešili sa s nimi aj ďalšie dve fakulty. Nech už to ale dopadlo akokoľvek nič to nemenilo na tom že ideme domov, to bolo najdôležitejšie. Všetci sme sa postavili a vybrali po svoje veci do izieb, všetko sme naložili do vlaku a mohli sme vyraziť, konečne. Sedela som v kupé s Theom, Mikom a dievčatami spoločne aj s Diou a Fredom. Celú cestu som ležala v Mikovom objatí a počúvala príjemný rozhovor mojich priateľov. Ešte stále som nemohla uveriť že už je koniec, že už prešiel celý rok. Odchádzali sme s krásnymi spomienkami a s vedomím že o dva mesiace sa vrátime aby sme mohli pokračovať, a "spríjemňovať" životy profesorov. 

Z nástupištia sme sa pomaly vydali domov, Cissy chcela po nás prísť ale my sme sa radi prešli sami. Cesta nám dlho netrvala a pri bráne nás už čakala Vicky. Hneď ako nás uvidela otvorila malú bránku a vletela do náručia svojho staršieho brata. Potom sme ju objali aj my a spoločne sme odišli do vnútra. Všetci boli veľmi šťastný že sme už späť. Prvý večer sme strávili spolu v obývačke a rozprávali sme im o všetkom čo sme zažili. Moje žartíky pobavili celú rodinu a nakoniec nám porozprávali aj to čo oni vyviedli počas svojich školských rokov. Celkovo to bol veľmi príjemný večer ako zvyčajne. Až vtedy som si vlastne uvedomila ako moc ich všetkých ľúbim. 

Hneď druhé ráno mi prišla sova s pozvaním von od Thea. Hoci by som s ním veľmi rada chcela ísť, prvé dni som chcela stráviť s rodinou. Po raňajkách sme sa vybrali na výlet, bez mami aby ju nik nevidel. Rozhodli sme sa pre ľahkú turistiku, keď sme zišli naspäť dole zašli sme si ešte do blízkej reštaurácie, posilniť sa. Zhodli sme sa že čarodejnícky podnik nie je najlepší nápad. Doma nás potom už čakala teplá večera, ktorá bola veľkým prekvapením keďže mama moc nevarila.
Po týždni strávenom s rodinou som prijala Theove pozvanie von. Počkala som ho kúsok v lese pri Manore a spoločne sme sa vybrali, ani neviem kam. 

"Kam to vlastne ideme Theo," opýtala som sa keď sme kráčali do, mne neznámeho, lesa. 

"Uvidíš," žmurkol na mňa a pokračovali sme v ceste, pričom sme sa stále rozprávali. 

"Riddle ak to je zase nejaká blbosť tak si ma neželaj," varovala som ho po chvíli. 

"Neboj sa, trošku mi ver," usmial sa a ocitli sme sa na lúke. 

Z rozkvitnutej lúke bol krásny výhľad na mesto a hory za ním. 

"Čo tu robíme?"

"Poď," chytil ma za ruku a ťahal ďalej. 

Prešli sme len kúsok a na okraji lesa boli všetci moji priatelia, dokonca aj Mike o kom som ani nevedela že nie je doma. Keď som ich uvidela oči sa mi rozžiarili a na tvári sa mi objavil úsmev. Rozbehla som sa za nimi a všetkých ich objala. Spolu sme si urobili malý piknik ako sme mali vo zvyku na Rokforte. Zabávali sme sa, hrali rôzne hry a dokonca sme chlapcov presvedčili aj na tancovanie. Do pozadia sme si pustili peknú hudbu a šantili sa na lúke. Domov sme sa vracali až za tmy. Väčšinu cestu sme išli všetci spolu a pokračovali v zábave, potom sme ale museli rozdeliť až som išla len s Mikom.

"Už si vymyslela čo budeme robiť celé leto," opýtal sa ma po ceste. 

"Nie," zasmiala som sa. 

"Hmm tak to bude zaujímavé," povedal so smiechom. 

"Použi aj ty kúsok fantázie braček," štuchla som ho a rozbehla sa k bráne. 

Mike ma hneď dobehol a spolu sme vošli dnu. Doma bolo ticho, čo bolo dosť nezvyčajné. Kuchyňa bola prázdna, takisto aj obývačka, vybrali sme sa teda na malú terasku ktorá bola v zadnej časti domu. Trafili sme sa, celá rodina bola na záhrade a vyzeralo to že sa chystali na grilovačku. 

"Čo sa to tu chystá," opýtala som sa ich keď sme si sadli. 

"Večera," oznámila mi Cissy zatiaľ čo chystala taniere. 

Lucius s Dracom pripravovali mäso a zeleninu, Mike naháňal Vicky po záhrade a ja s mamou sme pomohli Cissy nachystať všetko na stôl. Potom sme večer strávili pri ohni a teplom jedle, Vicky síce musela ísť spať skorej my sme sedeli až do polnoci.  

Na teraz sa lúčim, možno sa ešte niekedy vrátim a dopíšem to. Ďakujem všetkým za prejavenú podporu. Bude mi to tu chýbať...