*o 2 mesiace neskôr*
"Dobré ránko," pozdravil ma pri raňajkách Theo.
"Dobré ráno," odvetila som mu s úsmevom.
"Ostávaš tu na Vianoce?"
"Nie, idem domov. Ty?"
"Žiaľ nemôžem. Musím sa vrátiť k bratovi. Budúci rok, keď tu bude už aj on, budem konečne môcť ostať."
"Nechceš ísť domov?"
"A načo? Veď sme tam len dvaja, nie je to veľká zábava, ale určite by som ho tam na Vianoce nenechal samého."
"Tak to ma mrzí, vieš ja sa teším keď budú konečne Vianoce aby som sa mohla aspoň na chvíľu vrátiť."
"Ja ti rozumiem An, tiež by som sa tešil, keď teraz nie je moc na čo."
Dnešok sa neskutočne vliekol a nikto sa už moc nevedel sústrediť keď už o mesiac boli Vianoce, ani učiteľom sa už moc nechcelo. Keďže zajtra bola ešte aj sobota mali sme naozaj veľmi voľné hodiny, no čím voľnejšie sú tým pomalšie idú. Tretiaci a vyššie išli zajtra do Rokvillu, čarodejníckej dedinky kúsok od Rokfortu. Mali tak možnosť nakúpiť nejaké vianočné darčeky, ja budem musieť behať po obchodoch pár dní pred Vianocami, keď sa vrátime do Londýna. Aj tak som ale požiadala dvojičky nech mi kúpia pár vecí.
Sedela som na hodine transfigurácie a sledovala okolie. Hermiona viedla rozhovor s profesorkou McGonagallovou o nejakom, určite zaujímavom, kúzle. Stacey pravidelne každú pol minútu kontrolovala hodiny. Mike sa rozprával s nejakou, pre mňa neznámou, slizolinčankou. Ja a Lola sme sa rozprávali o prichádzajúcom víkende a občas niečo odpísali z knihy, na úlohu z Dejín mágie.
"Zdá sa mi to alebo sa nejako zblížuješ s tým Riddlom," opýtala sa ma.
"Sme dobrý priatelia, prečo?"
"Mne príde zvláštny. Neviem prečo ale niečo mi na ňom nesedí, radšej by si si mala dávať pozor."
"Neboj sa Lol, neuraz sa ale zdá sa mi to alebo sa ti niečo nezdá na každom slizolinčanovi," spravila som si z nej srandu.
"To nie je pravda, veď a čo Stacey, Chloé, ty?"
"Dobre veď to bol len vtip."
"Veď preto," obe sme sa začali potichu smiať.
Keď konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny všetci žiaci sa naraz, šťastne, postavili od lavíc a rozbehli sa von z triedy. Dokonca aj profesor Flitwick vyzeral veľmi šťastne že je koniec. S babami a mojím bratom sme vyšli von z hradu a mierili k malej chalúpke. Vonku už bola tuhá zima a biela pokrývka prikrívala Rokfortské lúky a lesy. Vonku, pri chalúpke, pobehoval hájnikov pes Tesák. Rokfortský hájnik, Hagrid, postával pri svojom domčeku, pozoroval Tesáka a občas mu hádzal drevený konárik.
"Ahoj Hagrid," pozdravili sme sa všetci.
Každý víkend sme ho takto navštevovali, pili teplý čajík a debatovali. V jeho chalúpke sme sa cítili veľmi príjemne.
"Čaute decká," pozdravil nás Hagrid.
"Ach, ahoj Tesák," pozdravila som aj Tesáka keď ku mne radostne pribehol.
"Jako sa máte decká," opýtal sa nás Hagrid a spoločne sme sa už presúvali do vnútra teplej chalúpky.
"Dobre Hagrid, len už asi všetci chceme ísť domov," odpovedala mu Lola.
"Ach áno," pritakala Stacey.
"Šetci idete preč," opýtal sa nás.
"Len ja ostávam," odvetila Chloé.
"Chloé šak ty to tu už poznáš, povedz im čo by si ich presvedčila že by ostali," presviedčal Hagrid Chloé.
"Hagrid keď my by sme aj ostali ale už nám chýba domov a rodina," odpovedala som mu.
"Tak to hej."
"Any," volali na mňa dvojičky keď sa vrátili z Rokvillu.
"Ahojte, vy už ste späť," začudovala som sa.
"Dneska už bola nuda," zasmial sa Fred.
"Doniesli sme ti tie veci," oznámil mi George a podával mi dve tašky.
"Našli ste všetko?"
"Pár vecí nemali," odvetil mi Fred.
"Nevadí, ďakujem vám chlapci," poďakovala som a rozlúčili sme sa.
"Ahoj kráska," vynoril sa spoza rohu Theo.
"To akože ja?"
"Samozrejme," usmial sa tým svojím typickým úsmevom a kývol mi aby som ho nasledovala von.
"Čo ťa to tak napadlo, že kráska," rozosmiala som sa.
"Čistá pravda," tajomne na mňa žmurkol.
"Ach ty si, naozaj som zvedavá na toho tvojho brata."
"No on nie je taký úžasný ako ja," rozosmial sa, "ale je v pohode."
"Aj skromný je po tebe?"
"Áno," spoločne sme sa rozosmiali.
"Tak ako? Darčeky kúpené?"
"Ale čosi. V Londýne niečo pohľadám, veď keby som mohol ísť do toho Rokvillu."
"Aj pre mňa?"
"Aj to je možné," zasmial sa a nenápadne spomalil.
"Stalo sa niečo?"
"Nie prečo," zohol sa k zemi.
"Čo robíš?"
"Ale nič," potmehúdsky sa usmial.
V okamžiku do rúk zobral sneh a rýchlo z neho vytvaroval snehovú guľu. Keď som si uvedomila čo robí hľadala som nejaký bezpečný úkryt. Márne. Snehová guľa mi už zmáčala oblečenie. Vzdala som to a začala som mu vraciať úder. Do hradu sme prišli už úplne mokrý pretože sa ku nám pridal aj Mike a Draco.
"Koho to vlastne napadlo," pýtal sa nás zamrznutý Draco.
Škaredo som sa pozrela na Matthea a utekala do izby prezliecť sa. Dievčatá na mňa prekvapene hľadeli. Rýchlo som sa preobliekla a všetky sme zišli dolu do klubovne. Sadli sme si ku krbu kde sa už chlapci zohrievali. Pri krbe už nebolo miesto a tak som si sadla Theovi na kolená. Od zimy má riadne triaslo, všimol si to a silno má zovrel v náručí. Oblialo má príjemne teplo a cítila som sa veľmi príjemne v kruhu priateľov.
YOU ARE READING
Súhvezdie
Fanfiction"Pamätáš keď sme ho videli po prvýkrát, povedal si mi že sa ti niekto páči" pozrela som sa do očí svojho priateľa. "Áno a ty si nemala ani tušenie že tým niekým si ty," opätoval mi pohľad a pobozkal ma. Enjoy the story Za obálku ďakujem @leusssiik...
