Súhvezdie

Trest

"Už som vás čakala," privítala nás McGonnagalová keď sme ráno vošli do jej triedy. 

"Prišli sme na čas pani profesorka," bránila sa Miona. 

"Áno viem. Takže mesiac budete upratovať druhé poschodie." 

"Mesiac? Za to že sme boli von po večierke" čudovala sa Chloé. 

"Áno mesiac. Začínate dneska večer. Slečna Blacková, slečna Lupin ostaňte ešte chvíľu," oznámila nám a všetky ostatné odišli.

Po chvíli vošiel do triedy Snape a dal nám osobitný trest. Takže okrem upratovania druhého poschodia sme museli dva týždne upratovať učebňu elixírov a sklad. 

Dnešné vyučovanie išlo veľmi pomaly. Prvú hodinu sme mali herbológiu, tá má celkom baví, potom sme mali dejiny mágie a pred obedom ešte dvojhodinovku transfigurácie.

"Máte ešte niečo dneska," opýtal sa ma pri obede Mattheo.  

"Áno, dve hodiny elixírov," odpovedala som mu, nie práve nadšene. 

"Pôjdeš so mnou potom do knižnice? Potreboval by som s niečím pomôcť."

"Ale čo, zrazu," zasmiala som sa z neho. 

"Ale no tak, už sa snáď nehneváš. Prosím." 

"Dobre počkaj ma tam." 

Rozhovor sme tým ukončili a ja som odišla na elixíry. Na hodine sme mali pripraviť slnečný elixír. Keď mi ho profesor, na druhej hodine, kontroloval bol z neho prekvapený a udelil zaň slizolinu desať bodov. Žiaril naozaj silno, mojím spolu sediacim, Mikovi a Stacey sa tiež vydarili aj keď trošku slabšie. Po skončení hodiny som išla rovno za Mattheom do knižnice. 

"Tak s čím potrebuješ pomôcť," opýtala som sa hneď ako som si k nemu prisadla. 

"Elixíry, klasika." 

Odišla som si zobrať knihy ktoré som potrebovala na úlohu z elixírov a popri vysvetľovaní Mattheovi som si ju robila. 

Po večeri nás na druhom poschodí čakal školník Filtch. 

"Nabudúce buďte dochvíľnejšie," povedal znechutene. 

"Sme tu v čas pán Filtch," odpovedala mu Miona. 

Odvrkol a vysvetlil nám čo máme robiť. Trvalo nám to dobré dve hodiny a s Diou sme sa potom ešte pobrali do učebne elixírov. Skončili sme až dlho po večierke. Keď som sa vrátila klubovňa bola prázdna a dievčatá už v izbe spali. Prezliekla som sa a od únavy som okamžite zaspala.
Ráno som sa prebudila o piatej, nedalo sa mi už spať a tak som zišla do klubovne. V krbe už horel oheň, v rohu, v kresle sedel Theo. 

"Dobré ránko," pozdravil ma. 

"Ahoj," odzdravila som sa, "čo nespíš?" 

"Nemôžem." 

"Zlé sny," opýtala som sa a on ticho prikývol, "tiež ich mám." 

"No každopádne, máš dneska nejaké plány?" 

"Ani nie, chceš má niekam pozvať," zasmiala som sa. 

"Jasné."

"Kedy a kde?" 

"Po vyučovaní, pred hradom."

"Dobre, končím o druhej."

"Tak teda o druhej." 

Spoločne sme sa potom vydali na raňajky. Po chvíli sme sa k nám pridali aj ostatný a s dievčatami sme odišli na hodinu čarovania. Hodina išla rýchlo a tak sme o chvíľu už kráčali na dve hodiny lietania, potom transfiguráciu a po obede ešte dve hodiny dejín mágie. Mať tento predmet ešte dve hodiny za sebou je doslova utrpenie. Po skončení som odišla pred hrad kde už čakal Theo. 

"Tak kam ideme," opýtala som sa.

"Kamkoľvek povieš." 

Zaviedla som ho teda na to miesto, pri jazere, ktoré mi ukázal Harry. Sadli sme si do trávy za stromami, takže nás nebolo nevidno, a rozprávali sme sa. 

"Takže vy ste sa s Mikom vôbec nepoznali," opýtal sa ma keď som mu vravela viac o mojom živote. 

"Nie až kým sme obaja nedorazili k Malfoyovcom," aj keď som opisovala svoju rodinu snažila som sa mu čo najmenej klamať.  

"A keď si žila pri mukloch, aké to bolo?"

"Je to úplne iné, aj na škole. Učíš sa tam také tie základné veci, písať čítať a tak. A potom vo vyšších ročníkoch toho pribúda, to ja už neviem." 

"A aký sú?" 

"Všelijaký. Tak ako tu nie každý s každým si vždy sadne. Na škole som mala iba jedného kamaráta, s tým som doteraz v kontakte. No určite ľudia tu sú lepší. Neviem čím to je, možno som len nemala šťastie na tých správnych ľudí. Ale ja už som rozprávala dosť. Povedz mi niečo o sebe."

"Neviem čo by si chcela vedieť. Môj život nie je až taký zaujímavý. Od veľmi malého veku sa starám o brata a jediný priatelia akých som doteraz mal sú Theo s Enzom. Tu na Rokforte nie som práve najobľúbenejší."

"No teraz máš mňa," usmiala som sa a objala ho okolo pliec. 

Takto sme sa rozprávali ešte asi dve hodiny. Čas išiel tak pomaly keď sme tam spolu boli.               

Večer sme sa všetky opäť stretli na druhom poschodí a dali sa do upratovania. Boli sme rozdelené do skupiniek po dve. Ja a Dia, Stacey s Chloé a Lola s Mionou. 

"Ale stálo to za to," poznamenala Dia uprostred upratovania. 

"Určite," súhlasila som. 

"Dia nemala si problém? Počula som že Dora nebola úplne nadšená," prišla k nám Lola, "An ja som ti to vlastne aj zabudla povedať." 

"Čo také Lol?" 

"No že Dia je vlastne moja neter," oznámila mi a ja som na ne prekvapene hľadela. 

"Hej no, a mama bola mierne vytočená ale nič hrozné. Keď som jej vysvetlila prečo vlastne máme ten trest tak mi povedala že sme sa aspoň zabavili a budeme mať pekné spomienky," odpovedala  jej Dia. 

"To je veru pravda." 

SÚHVEZDIE JE SPÄŤ!!!

Vianočný darček, odo mňa pre vás ❤️. Veselé Vianoce ❤️.