Súhvezdie

Vianoce

"Any vstávaj sú Vianoce!"

Ďalšie krásne ráno s mojím osobným budíkom, Vicky. 

"Áno Vicky už idem. Koľko je hodín," opýtala som sa ospalo. 

"Pol šiestej," odvetila mi s úsmevom na perách. 

"Paráda," zasmiala som sa a zošuchatala sa z postele. 

Spolu sme zišli do obývačky kde už svietil vianočný stromček. V kuchyni bola iba Cissy a pripravovala vianočku. 

"Vicky ťa zobudila," opýtala sa ma milo. 

"Áno," usmiala som sa na ňu a obe sme jej s vianočkou pomohli. 

"Dobré ránko," pozdravila nás prichádzajúce mama. 

"Bella ideš nám pomôcť," zasmiala sa Cissy. 

"Och no jasné, vieš ako mne ide pečenie," pridala sa ku nej mama. 

"Asi budem po tebe," zasmiala som sa nad mojimi schopnosťami v pečení. 

"Nachystám stôl kým to dorobíte, An pomôžeš mi prosím," poprosila mama a odišla po riad. 

"Idem."

Vybrali sme zo skrinky vianočný riad a pripravili stôl na raňajky ale už aj na neskôr, na večeru. Do Manoru som priniesla tradíciu ktorú sme mali zaužívanú u nás doma, teda že sa na jeme iba ráno a až na večeru. Celý deň sme potom nerobili vôbec nič. Vicky pobehovala po dome a kričala ako moc sa teší že už sú Vianoce, Cissy s Luciusom a mamou sedeli pri teplom krbe a o niečom debatovali. Draco s Mikom boli na dvore a guľovali sa. Ja som sa teplo obliekla a odišla na, už všetkým dobre známu, lúku. Tam ma čakal Samo s ktorým som strávila dve hoďky rozprávaním, smianím sa a takými klasickými kamarátskymi blbosťami. Následne som sa s ním rozlúčila kúsok od deravého kotlíka. Zabočila som do malého muklovského obchodíku, za pultom stála mladá žena ktorú som hneď spoznala. Bola to vysoká hnedovláska ktorá sa až príliš podobala na moju najlepšiu priateľku. 

"Dobrý deň, je Lola doma," opýtala som sa milo. 

"Áno, hneď ti ju zavolám," odpovedala mi a odišla do zadu. 

"Any!" 

"Ahoj Lol," pozdravila som ju a silno objala. 

"Stacey nás už čaká," oznámila mi a, hneď ako sa rozlúčila so svojou mamou, ťahala ma von.

"Ako sa máš An," opýtala sa ma po ceste. 

"Ale dobre, ty sa pochváľ."

"Ja nemám nič nové, veď sme sa len včera videli," zasmiala sa, "už si videla toho svojho Riddla?" 

"Dneska s ním idem von hneď ako odídem od vás."

"No jasné, nevydržíš bez neho čo," rozosmiala sa. 

"Tak ako ani bez vás."

"Staaay," rozbehla sa Lola a hodila sa jej okolo krku. 

"Ahoj zlatko," objala som ju aj ja. 

"Veselé Vianoce dievčatá," popriala nám nadšene. 

"Aj tebe," povedali sme naraz. 

"Ako prebiehajú vaše sviatky," opýtala sa Stacey. 

"Normálne, mama ešte do obeda pracuje, sestra s rodinou sa niekde potulujú a ja s ockom sa váľame pred telkou," odpovedala jej Lola. 

"A ty An?" 

"Ale dobre, také tie typické Vianoce," odpovedala som jej aby som neprezradila svoju rodinu. 

"Ach chudinka mohla si prísť k nám," usmiala sa na mňa povzbudivo Lola, keby len vedela že to sú moje najlepšie Vianoce.