Súhvezdie

Pošta

"Prišla pošta," povedala nám na raňajkách Lola.

Do veľkej siene vleteli sovy a prinášali rôzne listy či balíčky. Jedna sova sa zastavila aj pri mne, mala som sebou tri listy. Jeden pre mňa, pre Mika a pre Draca. Otvorila som si ho a potichu prečítala.

Milá Any,

Asi nebudeš vedieť prečo mi hneď druhý deň ako ste na Rokforte prišiel list od riaditeľa, však? Dúfam že ti to aspoň stálo za ten trest. No ale ako sa máte? Čo máš nové? Tu je všetko po starom, Victorie sa už na vás pýtala. Už teraz nám tu všetkým chýbate, teším sa že na Vianoce sa zase vraciate. Budem sa tešiť na tvoju sovu.

Ľúbim ťa.                                                                                                                                                                       Mama

"Kto ti písal?" opýtala som sa po dočítaní Matthea.

"Brat."

"Ty máš brata?"

"Áno, budúci rok bude nastupovať na Rokfort."

"Dúfam že nie je ako ty."

"Prečo?" 

"To by som už nezvládla," zasmiala som sa.

Dnešné hodiny ubiehali veľmi rýchlo a možno to aj bolo tým že už bol piatok.

"Kým začneme odovzdajte mi prosím svoje práce," povedal nám Snape na začiatku našej extra hodiny elixírov.

"Dobrý deň," vošiel do miestnosti Mattheo, keď sme Snapovi podávali práce.

"Vitajte pán Riddle, môžete si sadnúť."

"Čo si spravil?" opýtala som sa ho potichu.

"Zabudol som si úlohu."

Vďaka nášmu trestu sa nám vyučovanie skončilo až pred večerou. Zo všetkého učenia som už bola unavená a tak som sa veľmi tešila na víkend. Po večeri som si z izby zobrala čistý pergamen, pero a atrament a odišla som do astronomickej veže. Mattheo mal pravdu bolo to príjemné miesto a dalo sa tam v pokoji relaxovať. Vybrala som si svoje pripravené písacie potreby a začala som písať odpoveď mame.

Ahoj mami,

Ďakujem za list, mám sa dobre. Samozrejme som sa tu nemohla nudiť ani dva dni a trest nie je až tak hrozný. Je to tu super, mám super spolubývajúce aj keď jednou z nich dcéra tvojej sestry takže o vás nerozpráva práve najkrajšie, ale myslím že si celkom rozumieme. Dosť som sa spriatelila s tromi chrabromilčanmi, práve s nimi mám ten trest. No a potom tu je jeden slizolinčan, spoznali sme sa vo vlaku a myslím že začíname byť veľmi dobrými priateľmi, čo ma veľmi teší. Aj vy mi veľmi chýbate, pozdravuj odo mňa ostatných a hlavne Victorie. Už sa neviem dočkať vianoc.

Ľúbim ťa.                                                                                                                                                                            Any

"Čo ty tu?" ozval sa za mnou Mattheov hlas. 

"Vystrašil si ma," povedala som mu a list som rýchlo schovala.

"Čo to máš?" opýtal sa ma a sadol si na zem vedľa mňa.

"Písala som list domov." 

"Myslel som že nepoznáš svojich rodičov." 

"Odkiaľ to vieš?" 

"Hovorí sa to po škole." 

"Nepoznám, ale poznám svoju tetu."

"Tak sme sa dneska niečo nové, o tom druhom, dozvedeli obaja."

"Ďakujem že si ma tu včera zobral, práve dneska som niečo takéto potrebovala."

"Kedykoľvek, rád ťa tu uvidím."

"Tak ja už pôjdem, chceli sme hrať rachotiacu sedmu, opäť," zasmiala som sa, "vlastne sa môžeš pridať ak chceš."  

"Vážne?"

"Jasné, poď." 

Spolu sme odišli do klubovne kde už čakali moji priatelia.

"Môže sa Mattheo pridať, však," opýtala som sa ich.

"Jasné," odpovedal Mike a obaja sme si k nim prisadli.