Súhvezdie

Je koniec?

Netrpezlivo som stála na lúke a čakala na svojho najlepšieho kamaráta, aspoň zatiaľ ním bol. Nevedela som čo si o tomto našom stretnutí myslieť. Kráčal mojím smerom, úplne zmenený. Jeho predtým krásne hnedé vlasy boli teraz blonďavé. Na svojich krásnych zelených očiach nemal tie jeho typické okuliarky. Oblečený bol úplne inak, zvláštne. Jeho typické mikiny vystriedalo jednoduché tričko so sakom. Jediná vec ktorá ma potešila bol náš spoločný náramok ktorý mu ozdoboval ruku. 

"Ahoj An," pozdravil ma a silno ma objal.

"A-ahoj," zakoktala som sa. 

"Videla si prízrak," usmial sa na mňa svojimi dokonalými zubami, až teraz som si všimla že na nich už nemá strojček. 

"N-nie."

"Any si v pohode vyzeráš ako by si mala čo chvíľa odpadnúť."

"Som samozrejme," pokúsila som sa spamätať. 

"Ako povieš, prejdeme sa?"

"Áno jasné. Ako si sa mal?"

"V pohode, ty sa pochváľ, vôbec si sa nezmenila."

"No za to ty áno."

"Hej no treba trochu zmenu v živote nie?"

"Určite."

"Ale predsa si sa zmenila," poznamenal a ja som na neho prekvapene hľadela. 

"Ako to myslíš?"

"Pred tým sme sa vedeli uvoľnene porozprávať ale teraz si akási zvláštna."

"A divíš sa mi? Si úplne iný ani ťa nespoznávam. Ako keby som ťa vôbec nepoznala a predtým si bol ako môj brat." 

"Ľudia sa menia Any, proste som si prestal nechávať skákať po hlave. Mám tak teraz viac priateľov a som celkom obľúbený."

"A to je všetko čo potrebuješ však?"

"Ty si zmizla Any nie ja! Vykašľala si sa na všetko čo sme mali! Čo som mal robiť? Čakať na teba kým sa konečne vrátiš?!"

"Ja za to nemôžem! Nevybrala som si to," do očí sa mi začali nahŕňať slzy. 

"Ani ja! Do kelu Any len som chcel žiť ďalej. Tak ako ty. To si mi povedala keď sme sa lúčili, nie?"

"Ale nemyslela som tým, zmeň sa a zahoď dlhoročné priateľstvo!"

"Ja som nič nezahodil! To ty mi vyčítaš každú blbosť!" 

"Nechcem sa s tebou hádať Samo, prečo si ma tu volal?"

"Možno preto že sme sa nevideli štyri mesiace Any! Predstav si že si mi chýbala, to tak väčšinou medzi priateľmi je vieš!" 

"Myslíš si že ty mne nie?! Ale toto proste nie si ty."

"A kto iný? Stále som to ja An!"

"Nie toto nie je môj najlepší kamarát, nikdy si po mne nekričal," svoje slzy som už neudržala a totálne sa zrútila.

Sadla som si na zem a hlavu schovala do kolien. Svoju ruku položil na moje rameno a pritiahol si ma k sebe. Silno ma objal a ja som ho opäť spoznala. Toto bol ten starý Samo, ten ktorý stojí na mojej strane za každých okolností. Objatie som mu opätovala a nechystala sa pustiť ho. 

"Prepáč," zašepkal mi do ucha.  

"Chýbal si mi," odpovedala som mu. 

"Aj ty mne trdlo," odvetil a zašteklil ma. 

Obaja sme uznali že naša hádka bola úplne zbytočná. Potom sme sa obaja pobrali na cestu, ponúkol sa že má odprevadí domov, mohli sme sa tak viac porozprávať. Cesta išla veľmi pomaly a my sme preberali rôzne veci čo sme robili či čo sa nám udialo v živote. Rozprávala som mu o ľuďoch čo som spoznala a on mne o tých svojich. 

"Tak tu to stačí zase by vyzvedali," zasmiala som sa a zastavila kúsok od Manoru, nechcela som aby vedel kde to je. 

"Dobre teda, tak sa uvidíme," usmial sa a podišiel ku mne bližšie aby ma objal. 

Objatie som mu opätovala a keď sme sa rozlúčili odišla som menšou okľukou domov. Nechcela som aby vedel akým smerom bývam, všetko len pre bezpečnosť mojej rodiny. 

"Kde si bola," zastavil ma hneď vo dverách Mike. 

"Vonku," zaškerila som sa na neho a odišla do obývačky za ostatnými. 

"S kým," vyzvedal ďalej. 

"Nebuď zvedavý." 

"Mike už ju nechaj," zastavila ho mama.

"Ďakujem," usmiala som sa a prisadla si k nej. 

"Nech už sú Vianoce," vzdychla Vicky a všetci sme sa na nej zasmiali. 

"Neboj Vicky už iba pár dní," utešovala ju Cissy. 

"Aaach," nahlas si povzdychla a schúlila sa v maminom náručí.

Po nejakom čase sme sa všetci rozišli do  našich izieb. Zo stolíka som si vytiahla čistý pergamen a napísala list Theovi. Na druhý deň som sa stretla s babami a spolu sme strávili celé poobedie. Dali sme si darčeky, popriali si pekné sviatky a nakoniec zašli do deravého kotlíka na horúcu čokoládu. Rozoberali sme všelijaké témy, akoby sme boli na Rokforte. Keď som sa vrátila domov na záhrade sa práve všetci chystali stavať snehuliaka. Pridala som sa k ním a rozdelili sme sa do skupiniek, ako budeme robiť jednotlivé gule. S mamou a Mikom sme urobili spodnú, najväčšiu, Draco s Luciusom strednú a Cissy s Vick spravili poslednú, najmenšiu. Spoločne sme ho dozdobili konárikmi, mrkvou a uhlím. Vicky mu požičala jednu zo svojich čiapok a šál. Ako som tak sledovala Cissy ako mu okolo krku viaže, ružový, šál preletela okolo mňa snehová guľa a trafila zábradlie po mojej pravici. 

"Netrafil," zakričala som a otočila sa na svojho brata. 

Na tvári mu svietil diabolský úsmev a až potom som si všimla že v rukách drží ďalšiu. Povzdychla som si a snehová bitka sa začala. Opäť, zase budem celá mokrá. Pridali sa všetci a skončili sme až keď sa už zotmievalo. Nemýlila som sa, všetci sme boli kompletne mokrí. Vybehla som do izby prezliecť sa do teplého pyžama a v izbe sa zamkla. Vybrala som si nakúpené darčeky a pustila sa do ich balenia, v pozadí mi hrali vianočné pesničky a popri práci som si odhryzovala z čerstvo napečených perníčkov. Piekli sme ich ešte ráno takže boli krásne mäkučké a voňavé.

   

Viem že je Máj ale ešte mi ostali Vianočné kapitoly, tak tu je jedna 😅.