Súhvezdie

Naspäť do Rokfortu

"Dávajte na seba pozor," povedala mne a Mikovi, na rozlúčku, mama.

"Neboj sa mami," ubezpečil ju Mike.

Obaja sme všetkých vyobjímali a spolu s Dracom a Cissy sme odišli na nástupištie. Po rozlúčení sa aj s ňou sme si nastúpili do vlaku a ja som sa pobrala nájsť Thea. Po chvíli sme ho, aj s Mikom, našli v kupé spolu s Theodorom a Enzom. Cesta išla netradične rýchlo a už sme boli na mieste. Veľká sieň bola ešte stále vianočne vyzdobená, na stoloch nás čakala večera a za stolmi sedeli naši spolužiaci ktorý tu strávili Vianoce. Pribehla som ku Chloé a spolu s dievčatami sme ju silno objali.

"Tak rada vás opäť vidím ako ste sa mali," pýtala sa nás keď sme už sedeli v našej izbe.

"Dobre, ty sa pochváľ," odpovedala som jej.

"Aj ja, Vianoce na Rokforte sú skutočne čarovné," odvetila Chloé.

"Niekedy tu musíme všetky ostať spolu," navrhla Chloé.

"Čo tak hneď budúci rok," pridala sa Stacey.

"Ja určite," zasmiala sa Chloé.

"No ak sa mi podarí presvedčiť rodičov, kľudne," odvetila Lola.

"To je veľmi dobrý nápad Chloé," odvetila som radostne.

"Ďakujem, budem veľmi rada ak budeme môcť byť spolu," odvetila Chloé.

Po našom rozhovore som odišla do klubovne za chlapcami. Profesori nám dali ešte deň voľna a tak som sa nemusela báť že by som zaspala. Nakoniec sme v klubovni ostali iba ja a Theo.

"Páčili sa darčeky," opýtala som sa ho.

"Ako si vedela kde bývam?"

"Nevedela, spoliehala som sa na svoju sovu."

"Páčili, ďakujem."

"Aj ja."

"Páčili sa ti? Nevedel som či sa trafím do tvojho vkusu, len som myslel že by si v nich určite vyzerala skvelo."

"Áno sú nádherne, všetkým sa páčili."

"Mala si ich na Vianoce?"

"Áno neodolala som," zasmiala som sa.

Druhý deň som sa len tak večer potulovala po chodbách keď som zazrela otvorené dvere. Vošla som dnu a zistila som že v opustenej miestnosti stojí veľké zrkadlo. Keď som sa do neho pozrela videla som svoj odraz a okolo mňa bolo veľa ľudí, ako mama, Malfoyovci, Mike, Lola a jej rodičia aj s Diou, moja rodina, šťastne a pokope. Ako som tak sedela pred zrkadlom a rozmýšľala som prečo ich tam všetkých vidím, uvedomila som si že za mnou stojí riaditeľ.

"Chcela by si vedieť ako funguje," opýtal sa ma profesor a ja som ticho prikývla, "vysvetlím ti to."

"Zrkadlo ukazuje naše najtajnejšie túžby, to po čom túžime aby sme boli šťastní. No je aj veľmi nebezpečné, mnohí ľudia pred ním premárnili veľa času, preto bude lepšie ak ho hneď zajtra premiestnim na iné miesto."

"Chcela by som aby bola moja rodina opäť pokope, šťastná ako kedysi," povedala som a obzrela sa ešte raz do zrkadla.

Prvé dni naspäť v škole boli náročnejšie, museli sme sa opäť začať sústrediť na učenie a náš voľný čas tráviť v knižnici. Milujem knižnicu to áno ale po prázdninách sa tam vracalo ťažšie, prekvapivo tam v poslednom čase boli aj Harry a Ron. Bolo veľmi netradičné vidieť ich tam, na rozdiel od Hermiony tá mi robila pravidelnú spoločnosť. Mala som tušenie že niečo plánujú ale nemohla som prísť na to čo to je, a tak som to vypustila z hlavy a naďalej sa venovala štúdiu.

"Neverím že sme tu už dva týždne a ešte sme nič nevyviedli," poznamenala som pri obede.

"Tak nech má Slizolin aspoň nejakú šancu na výhru," zasmial sa Mike.

"Kým ste neprišli tak sme vyhrávali," odvetil Theodor.

"Pekné časy pre Slizolin sa skončili Nott, dorazili Blackovci," zasmiala som sa a z obeda odišla za Weasleyovcami a Diou.

"Mier treba narušiť," zasmiala som sa keď sme spoločne vymysleli náš mini žartík.

Na druhý deň sa k prefektom doniesla informácia o zrušení dnešného vyučovania a tak sa všetci žiaci vybrali vonku, užívať si deň voľna. Kľud netrval ani hodinu a z hradu sa vyrútil celý učiteľsky zbor, prekvapení prečo sú všetci žiaci von.

"Dobrý deň profesori, patrí vám naše veľké ďakujem za ten deň voľna," šibalsky som sa na nich všetkých usmiala.

"Je to od vás veľmi láskavé," pridal sa, za mnou stojací, Fred.

"Všetci ste po škole," povedala prísne McGonnagalová.

"Prečo my profesorka? Nič sme nespravili," ohradil sa George.

"Nesnažte sa Weasley, buďte radi že vás všetkých nepošleme naspäť do tried," odpovedal Snape a všetci sa vrátili naspäť do hradu, až na pár profesorov.

"Musím povedať že som za tento váš žartík vďačný, potreboval som oddych," zasmial sa profesor čarovania, Flitwick.

Otočila som sa smerom k mojim priateľom a tam už zase prebiehala snehová vojna. Aj keď sa mi moc nechcelo pridala som sa k ním a spolu so mnou aj Dia s dvojičkami. Skončila som tak že má môj brat niekoľko krát hodil do snehu a pri guľovaní som musela využiť Thea ako živý štít. Síce sme všetci skončili mokrý a my štyria aj po škole, tak ako všetky naše žartíky aj tento stál za to a aspoň si odnesieme pekné spomienky.