Mesiace pomaly plynuli a blížil sa koniec roka, bolo zvláštne predstaviť si že už máme odísť a že už prešiel celý rok. Rok na Rokforte bol mojím najlepším vôbec a nechcelo sa mi ísť späť, aj keď mi už chýbala rodina. Neviem si predstaviť prebúdzať sa bez dievčat a spoločných raňajok, bez žartov s Diou a dvojičkami, bez nekonečných dní v knižnici s Hermionou a bez krásnych večerov v Astronomickej veži s mojim najlepším kamarátom. Viem že sa o dva mesiace opäť vrátime no aj tak sa lúčilo veľmi ťažko. No viem že ďalší rok bude ešte lepší, chcela by som sa dostať do slizolinského metlobalového tímu, už teraz sa teším na všetky dobrodružstvá ktoré zažijeme. Ale späť do reality, mali sme pred sebou skúšky a to znamenalo veľa učenia. K tomu som ešte pomáhala aj Theovi s elixírmi, končili sme naozaj náročným obdobím.
Keď ste vyšli z poslednej skúšky s pocitom neistoty či ste ju spravili na dobrú známku, bolo to hrozné. Po poslednej skúške na nás všetkých čakal vytúžený obed, už máme naozaj iba týždeň.
"Budete mi chýbať ľudia," priznala pri obede Chloé.
"Ale neboj sa určite aj ty nám," zasmial sa Theodor.
"Väčšina z vás, samozrejme," doberala si ho.
"Neboj sa Theodor ja na teba nezabudnem," zasmiala som sa a objala ho okolo pliec.
"Na mňa sa nedá zabudnúť Any."
"Ja sa o to snažím už dva roky, ale keď sa mi to už darí objaví sa ten jeho otravný ksicht," pokračovala Chloé.
"Nemôžem za to že má prenasleduješ."
"Ja teba? Nikdy."
"Taký boli vždy?" zašepkala som Theovi.
"Bohužiaľ," zasmial sa.
"Nechám vás hrdličky," so smiechom som sa postavila od stola.
"Kam ideš Any," opýtal sa ma Mike.
"Prejsť sa," odvetila som mu.
"Idem s tebou, lebo sa pri nich zbláznim," pridal sa ku mne Theo.
S Theom sme odišli k jazeru, okolie bolo prekvapivo prázdne no bolo len otázkou času kedy sa tu nahrnú všetci študenti Rokfortu. Sadli sme si k stromu kde sme pravidelne mávali pikniky s priateľmi, bol to už ako keby náš strom.
"Užila si si tento rok," opýtal sa ma.
"Veľmi, musím priznať že za to ďakujem aj tebe."
"Som rád že sa ti páčil, už sa teším na september."
"Aj ja, určite budeme mať veľa krásnych zážitkov," priznala som.
"Dneska je celkom pekne," poznamenal Theo so šibalským úsmevom.
"Áno? Čo máš za lubom," pozrela som na neho podozrievavo.
"Nič také," odmlčal sa.
Chvíľu bolo ticho a potom skôr ako som sa stihla spamätať skončila som v jazere.
"Neznášam ťa Riddle," zavrčala som z vody.
"Prepáč," zasmial sa a podal mi ruku aby mi pomohol von.
"Ďakujem," milo som sa usmiala a následne ho stiahla do vody, "oj, prepáč."
"Sprostá," zavrčal kým som sa ja dusila smiechom.
"Ste v pohode," opýtal sa Mike keď prišli všetci k jazeru.
"Jasné, pridáte sa?"
"Prečo nie," zasmial sa Mike a skočil za nami, a za ním aj všetci ostatní.
ESTÁS LEYENDO
Súhvezdie
Fanfic"Pamätáš keď sme ho videli po prvýkrát, povedal si mi že sa ti niekto páči" pozrela som sa do očí svojho priateľa. "Áno a ty si nemala ani tušenie že tým niekým si ty," opätoval mi pohľad a pobozkal ma. Enjoy the story Za obálku ďakujem @leusssiik...
