Súhvezdie

Milovaný domov

20 December 1991
Zobudila som sa ešte za tmy. Prezliekla som sa a pyžamo konečne hodila naspäť do kufru. Klubovňa bola prázdna a tak som sa sama vybrala na raňajky. Vo veľkej sieni bolo iba pár ľudí. Najedla som sa a hneď už som aj bola naspäť v izbe. Dievčatá už vstávali, dobalila som si veci domov a zobrala si teplé oblečenie. Do odchodu mi ešte ostávali dve hodiny. Odišla som k Hagridovi, sadla som si pri teplom krbe a pila čaj. Za nedlho prišli aj Harry, Ron a Hermiona. Debatovali sme o všeličom aj keď zväčša riešili s Hagridom niečo o nejakom kameni, Chlpáčkovi, čo netuším kto je, a nejakom Flamelovi. Keď už sa blížil odchod domov spoločne sme odišli do hradu. Z izby som si zobrala svoje veci a s dievčatami sme už pomaly išli ku kočom čo nás mali zaviesť ku vlaku. Pridala sa k nám aj Hermiona s Diou a Fredom z čoho som vydedukovala že ostatný Weasleyovci a Harry ostávajú tu. V kupé som našla Mika a Draca. Prisadla som si k ním a pritúlila sa k svojmu bratovi, bola totižto veľká zima. Dievčatá si sadli okolo nás, aspoň teda tie čo sa vošli. O hodinu má to už pri nich prestalo baviť a tak som odišla nájsť Thea. Bol v kupé, len kúsok od nás, aj s Enzom a Theodorom. 

"Môžem si k vám prisadnúť chlapci," opýtala som sa ich. 

"Samozrejme," odpovedal mi milo Theodor. 

"Už sa tešíš domov," opýtal sa ma Enzo. 

"Veľmi," odpovedala som mu s úsmevom. 

"Mne sa nechce," sťažoval sa Theodor. 

"Tak prečo ideš," začudovala som sa.

"Musím," zasmial sa. 

Spoločne sme sa rozprávali a čas tak išiel rýchlejšie. Keď sme konečne dorazili išla som si s Theom po moje veci k ostatným a spolu sme všetci vystúpili na nástupišti. Keď sme prešli cez stenu a ocitli sa na nástupišti King's Cross, na rohu nás už čakala Cissy. So všetkými sme sa  rozlúčili, odišli k Cissy a vyrazili domov. Hneď po príchode som mame vyskočila do objatia. Nechala som aj Mika nech sa s ňou môže zvítať a už na mne niekto visel. Bola to Vicky, zdvihla som ju na ruky a silno ju objala. Potom som samozrejme objala aj Luciusa. Takto pospolu sme odišli do vnútra kde prekvapivo vôbec nebolo poznať že by boli Vianoce. Spýtavo som sa pozrela na Luciusa a všetci dospelí sa rozosmiali na našich výrazoch. 

"Chceli sme počkať na vás," zasmiala sa mama. 

"Ešte že," zasmiala som sa. 

"Ale až zajtra," oznámila nám Cissy. 

Každý sme odišli do svojich izieb sa vybaliť. Dneska som mala v pláne ešte dokúpiť darčeky. Po vybalení som zbehla do kuchyne za Cissy. Zobrala som si niečo pod zub a behala som po celom Manore pýtajúc sa kto chce ísť so mnou do obchodu. Prihlásila sa iba Vicky, teplo sme sa obliekli a spoločne vyrazili do mesta. Najprv sme pochodili po klasických muklovských obchodoch. Kúpila som tam pár vecí pre moju muklovskú rodinu a Sama samozrejme. Zbehla som aj na rýchlu návštevu k mojím adoptívnym rodičom kde sme si vypili teplý čajík. Následne sme išli do deravého kotlíku, čarodejníckeho hostinca a odtiaľ tajným vchodom do Šikmej uličky. Zbytok darčekov som kúpila práve tam, našťastie darček pre Vicky som už mala doma. S Vicky sme si kúpili zmrzlinu a všetkým domov sme zobrali nejakú sladkosť. Keď sme vychádzali z posledného obchodu niekto ku mne zozadu prišiel a rukami mi zakryl oči. Prekvapilo ma že Vicky nezareagovala ale potom mi niečo došlo.   

"Ahoj Theo," pozdravila som s úsmevom.

"Ahoj kráska," odokryl mi oči a usmial sa na mňa tým svojim úsmevom. 

"Ja som Vicky," predstavila sa Vick. 

"Teší ma slečna, moje meno je Mattheo Riddle," uklonil sa jej Theo ako pravý gentleman na čom som sa iba zasmiala.

"Aj mňa, odkiaľ poznáš moju sesternicu?"

"To je tvoja sesternica?" 

"Áno Vick je Dracova sestra," odpovedala som mu. 

"No Vicky, s Any chodím do školy," usmial sa na ňu. 

Zrazu sa ku nej načiahol, založil jej neposlušný prameň vlasov za ucho a spoza neho vytiahol lízatko. Prekvapene naň pozrel a s úsmevom ho podal Vicky. Vick s radosťou poďakovala a mierne sa začervenala. Iba som sa nad jeho trikom pousmiala, bolo to pekné gesto. 

"No rád som vás videl dievčatá, ale už žiaľ budem musieť ísť," rozlúčil sa Theo a obe nás objal. 

"Ahoj," pozdravili sme sa a odišli naspäť do deravého kotlíku. 

Obe sme si až po východe z deravého kotlíka uvedomili ako moc sa vonku zotmilo. Rýchlo sme sa pobrali domov keďže ani jedna z nás nemala rada tmu. Našťastie nám to ani tak moc dlho netrvalo a doma nás už čakala teplá večera a čaj. Zložila som si veci v izbe a utekala na večeru. Pri večery sme ako obyčajne preberali všelijaké veci a všetci sme sa už nevedeli dočkať kedy náš dom konečne zavládne vianočnou náladou. Často rozhovor smeroval ku škole a rôznym dotazom na známky a podobné hlúposti. Samozrejme som si vyslúžila pochvalu od Luciusa za moje problémy, za čo si on vyslúžil od Cissy vražedný pohľad. 

"Môžem," zaklopal na dvere od izby Mike.

"Ale samozrejme," usmiala som sa na neho z postele. 

"Musím sa s tebou porozprávať."

"O čom takom vážnom?"

"Riddlovi."

"Ach," povzdychla som a odložila svoju prácu. 

"Čo s ním?"

"Nepáči sa mi. Je zvláštny, neviem ako keby niečo tajil." 

"Ale aj my niečo tajíme Mike a nikto nás kvôli tomu neupodozrieva."

"Ale to je niečo iné."  

"V čom? Tiež nikto nevie že im niečo tajíme, klameme im do očí a aj tak sa s nami bavia." 

"Len nechcem aby ti niekto ublížil." 

"Nemusíš sa báť, keby sa niečo dialo tak ti to poviem, dobre," upokojila som ho. 

"Dobre," povedal rezignovane.