Moon Elf

~1~

Posledné čo si pamätám pred temnotou, je asi požiar..
Plamene oblizujúce tváre mojich rodičov..
Krik malých detí a zápach mŕtvol..
Krv a úlomky mesačných kameňov na dlážke..
Sedela som tam.. v rohu, cítila som sa byť takmer uprostred toho všetkého diania. Kráľovská rodina bola vyvraždená do posledného užívateľa mesačnej mágie. Mojich bratov a sestry nemilosrdne popravili... len pre to ako sa narodili.
Mojou záchranou.. ak sa to tak dá nazvať.. bol vojak od ilioph, inak povedané, od slnečných. Vlastne to bola žena. Kľakla si ku mne, vzala dýku a keď som myslela že je po mne, zatícila som obrovskú bolesť. Krv vystrikla s diery kde bývalo pred tým ucho a skropila mi rameno. Následne na to vstala a zakričala 'akathy' čo znamená obyčajný.  A nechali ma žiť.

Prečo?
Hah.. dobrá otázka.
Do dnes neviem prečo boli slneční tak posadnutý vyhladzovaním mesačnej mágie a prečo práve mňa nechali žiť.
Ach ano..
Keď totiž zabijete čokoľvek, schopné ovládať mágiu dostanete čosi ako časť tej mágie. Dokonca, slneční to vymysleli tak aby ju vedeli polapiť a priniesť svojej kráľovnej. To bude asi ten dôvod že ano. Zrazu jej to preplo a potrebovala celú Eruys len pre seba. Eruys je naša zem. Teda.. už JEJ zem.

Mágia?
No.. aby sme si to upresnili. Ľudia niesu magické stvorenia. Gnómia možno. Trpaslíci, takmer. Elfovia, určite. Víly samozrejme.
Problém je keď sa narodia inak.
A tu prichádza do hry boh slnka a mesiaca ktorý dozerajú na určitú rovnováhu tu u nás smrteľníkov. Raz za čas sa narodí tvor, ktorému jeden z bohov predá dar slnečnej alebo mesačnej mágie. A tá je následne dedičná.
Čiže ak sa človek narodí správne, stane sa z neho mág.
Ak sa elf narodí správne, stane sa z neho len veľmi mocný elf ale ak by sa náhodou stalo že nemá ani dar ani žiadnu základnú mágiu je odsúdený na to byť 'akathy' a odrežú mu ucho na znak jeho obyčajnosti.
Tu u nás ste buď. Akathy teda obyčajný, mesačný - Fengary, slnečný - Ilioph alebo ešte magický teda Marcier. 
Verte mi nechcete byť obyčajný.. je to najspodnejšia vrstva spoločnosti. A napriek tomu že mi tá ženská v ten den zachránila život, nikdy jej neodpustím ako ma ponížila.
Prvé roky som si želala aby ma radšej zabila. No po čase..
Prijala som nové meno 'Kwin' a naučila sa žiť medzi niktošmi. Dnes už nosím vlasy len na ľavej strane - tam kde nemám ucho - sú dlhé asi po zadok, striebornej farby, zvlnené, večne strapaté a väčšinou v nich mám zapletené rôzne šnúrky a ozdoby. Taktiež som si po čase zadovážila takmer poriadne brnenie, chrániace moju hruď, stehná, lítka, pravé koleno a ľavé predlaktie. Ostatné časti som buď založila alebo stratila. Čo sa týka môjho druhého ucha, rozhodla som si ho vyzdobiť tromi náušnicami, aby všetci vedeli že som bývala elf..
Už to bude 7 rokov čo tu žijem a v ten osudný deň som mala 13.
A už teraz sa mi úprimne nechce ísť ďalej.

.
.
.
.

"Kwin? Kwiiin? K-w-i-n??"
Ozývalo sa niekde okolo mňa. Až keď som precitla mi došlo že to volá Hori a pchá mi pivo popod nos.

Hori je moja kamarátka. Gnóm no bohužiaľ bez akéhokoľvek daru.. 'tak ako ja' keby to bola pravda.
Je staršia asi o 4 roky a keď som prišla do mesta, takmer som zabudla.. volá sa to tu Minkoyl.. prichýlila ma a naučila čo ako.

"Kwin odišla na prechádzku a želá si nebyť rušená.."
Vydýchla som pokojne so zavretými očami. Práve teraz prežívam asi najsilnejšiu opicu akú som v živote mala.

"Lenže Hori jej nedovolí odísť bezo mňa. A naviac, musíme zohnať peniaze.!"
Odpila si nervózne.

"Ja sa o to postarám.."

"No bodaj by nie, keď si ich všetky prepila mladá dáma..!"
Takmer až vykríkla.

"Neboj sa.. dnes všetko vyhrám naspäť."
Pousmiala som sa a konečne sa mi podarilo otvoriť oči aby som sa pokochala tvárou mojej priateľky.