Moon Elf

~27~

"Ste si isté že to zvládnete?"
Pýtal sa nás vojvoda keď sme sa aj s Talyx už chystali na odchod.
"Môžeš si vziať aj mojich mužov Kwin. To vieš."

"Nepodceňuj ma Alteh."
Pousmiala som sa.
"Keby sa aj malo čokoľvek stať, bola by som to ja čo chráni ostatných a nie naopak."

"To je moja vládkyňa."
Usmial sa a potľapkal ma po rameni.

Za mnou si ktosi odkašľal.. mala som tušenie kto by to mohol byť, no keď som skutočne uvidela Gyla, odľahlo mi od radosti. Snáď sa na mňa už nehnevá.

"Aj ty sa chceš rozlúčiť?"
Nadvihla som obočie.

"No.. dúfal som, že to nebude nutné. Ale zjavne už to tak je.."
Chytil mi obe ruky.
"Štve ma, že ideš úplne sama."

"Nie Úplne sama."
Ozvala sa Talyx stojaca neďaleko nás.

"Oh. Ehm.. jasné. Netušil som, že ideš aj ty Lyx."
Znervóznel.

Talyx sa veľmi zjavne, veľmi umelo usmiala.
"Počkám ťa pri koňoch."
S tým aj kráčala von.

"Budeš mi chýbať dimou majeitte."
Pristúpil ku mne ešte o krôčik.

"Hlavne žiadne hlúposti kým budem preč."
Usmiala som sa a dala mu pusu na líce, no vtedy už začínal jeho dotyk páliť, tak som sa radšej odtiahla a šla.
Ešte naposledy som zamávala aj jemu aj vojvodovi a prešla po tých nechutne dlhých schodoch až úplne dole ku koňom a zároveň Talyx.

Nasadli sme, no Ly stále nepôsobila nijak.. nadšená. Ako kedysi.
Už sme aj vyšli zo Selgran Tallur, no ona bola stále ticho. Dokonca si ani nehmmkala.

"Ako za starých čias, že ano.?"
Snažila som sa odľahčiť vzduch.

"Za čias kedy bol Avaron zakliaty a Gylion nebol manipulovaný tvojou mágiou? Hej.. ako za starých, Dobrých, čias."
Popohnala koňa Talyx.

To ma prinútilo sa zamračiť a dohnať ju.
"Čo ti je?"

"Mne?"
Vyšlo z nej pobúrene.
"Čo je Tebe? Ledva rozmrzneš a už je z teba úplne iný človek? Teda.. uh.. elf? Už je z teba kráľovnička, už nepotrebuješ svojich starých poskokov, máš zástupy nových."

"Akých poskokov?"
Nechápala som. O čo jej ide.?

"Myslím mňa a Avarona."
Venovala mi jeden veľmi nepríjemný pohľad.
"Kto ti zachránil život, keď si naletela Avaronovim klamstvám?"

"No.. ty. Spolu s Avaronom."
Zaujímalo by ma čo týmto chce docieliť.

"Tak tak. A kto s tebou cestoval celú tú hlúpu cestu až do Ischu?"
Nepríjemný tón v jej hlase sa prebíjal skrz zdanlivý pokoj a milosť.
"Ja a Avaron. Až pokým si nestretla Gyliona a už v ten moment sme ti neboli dosť dobrí."

"Talyx.. prosím ťa, vysvetli mi od kiaľ toto všetko pochádza. Ty vieš, že to nieje pravda."
Zahľadela som sa na ňu, no neprichádzala odpoveď.
"Lyx.. aj ty aj Avaron ste pre mňa rovnako cenní ako Gyl. Lenže, s ním je to maličko zložitejšie.. vieš.?"

"Zložitejšie? Čo je zložité na tom, že Gylion chce tvoju korunu?"
Zvierala opraty Lyx.

Zmĺkla som. Áno, aj mňa to už napadlo... ale keď o tom hovorí aj ona, možno na tom vážne čosi bude. Predsa len, istý čas spolu v podstate žili.. teda ak ho niekto vážne pozná, je to ona.
Pre niečo mi to stislo srdce. Mala som vieru, že my dvaja.. že možno raz Ilioph a Fengary nájdu k sebe cestu.
Ale zjavne Ilioph sú aj tak všetci rovnaký.. starajú sa len o to čo by bolo najlepšie pre nich, nie pre kraj alebo väčšiu skupinu ľudí na ktorých vplývajú.