Moon Elf

~3~

Potulovala som sa po Lunyre asi dva týždne. Prešla som snáď každý bar v meste a aj prímestské časti, aby som našla kohokoľvek kto ešte nepočul o hľadanom mesačnom elfovi a chcel si so mnou zahrať.
Oh nie nie nie, toto znie smutne. Nie som závislá na hazarde, potrebujem si zarobiť. Chcem odísť z Eruys, za morom sú nejake zeme ktoré budú pre mňa bezpečné.. začnem tam nový život avšak najprv musím splatiť Hori čo jej dlžím. To znamená o mnoho viac mešcov ako by sa najprv zdalo.
Okrem preňazí na ten dlh, budem potrebovať ešte koňa, inak mi bude trvať večnosť sa dostať do Minkoyl a potom do prístavu. Potom peniaze na cestu cez more.. na stravu.. a taktiež nebudem spať na tráve niekde, aj to niečo stojí.

"Ťažký to život.."
Vzdychla som si pre seba.

"Že čo?"
Zamrmlal starý chlap od ktorého som sa práve snažila vyjednať koňa.

Oh a aby som opäť nezabudla, nachádzame sa na kraji mesta, konkrétne v južnej časti a hrám už tretiu partiu žolíka proti nejakému bohatému nadratému týpkovi.
"Že už by si mohol prestať s tým nekonečným prehrávaním peňazí a konečne staviť svojho koňa.!"
Uškrnula som sa výsmešne.

"V žiadnom prípade, mladá dáma! Passy je mojou jedinou pýchou. Keď sa ženou nemôžem pochváliť."
Zasmial sa a potiahol si kartu.

"Fain. Tak schudobni.. za to ťa tá tvoja ženuška určite pochváli."
Vyložila som karty a oprela sa o stoličku.

Muž na to vyvaľoval oči ako na zázrak. Pozrel do svojho mešca a hodil ho na stôl.
"Posledná hra."

"Stavíš svojho koňa?"
Zívla som si.

"V žiadnom prípade.!"
Udrel po stole.

"Tak v tom prípade už nemáš nič čo by mi stálo za hru."
Vstala som a začala hádzať mešce do tašky.

Muž zaskočene sledoval ako sa jeho peniaze neodvratne menia na môj majetok, no potom ma rýchlo chytil za ruku.
"Dobre dobre.! Stavím Passyho. Ale ty musíš staviť všetko čo máš."

"Sue pachji."
Usmiala som sa do široka.
{Sue pachji [su: pakdži] fráza - preložila by som to ako "game on"}
.
.
.

"NIEEEEE PASSYYYY!!"
Zaplakal muž keď som vyložila karty.
"Prosím, prosím.. ešte jednu hru..!"

"Nemáš čo staviť vihil geomme."
{Vihil geomme [vi:il g:omme] - starý muž}

"Prosím.. ja.. stavím svoju ženu..!"
Pokúsil sa postaviť ale spadol na zem a všetci okolo sa na tom začali smiať.

"Tiovah.."
Zamávala som mu popri odchode.
{Tiovah [tiova(h)] - zbohom}

Výborne. Tak už mám koňa a celkom dosť peňazí. Nádherný to deň.! Alebo teda.. večer.
Ťažko povedať, totižto v Lunyre je vždy prítmie a sychravo. Len niektoré noci sa zvykne obloha skutočne vyčistiť aby bolo vidno na mesiac a hviezdy.

Odviazala som Passyho a vysadla si naň.
"Ok Passy, tvoj pán ťa prehral v kartách. A mne je to úprimne ľúto. Ale budeme mať spolu veľa zábavy..! Tak čo keby sme-"
Môj monológ prerušilo svetlo tesne vedľa mňa. Obzrela som sa a pozrela sa priamo do tváre nejakého slnečného vojaka.

Chvíľu sme na seba len tak civeli keď v tom zakričal:
"FENGARY CHOÉ! DERFTAS FENGARY CHOÉ!!"

"Hié Passy!"
A už sme frčali preč z Lunyru. Smer, Minkoyl.

Prvých pár kilometrov som myslela že nás stále prenasledujú ale po určitom čase sme spomalili a dali sa do kľudného cvalu.
"Chápem že ťa nechcel staviť. Si naozaj silný.."
Pohladila som ho po boku krku.
"A rýchly. Zachránil si mi život.. ďakujem."
Zaerdžal, ako keby mi rozumel.
"No.. Passy. Vyzerá to tak že od dnešného dňa to budeme len my dvaja. Passy a Kwin, dobrodružtvá posledného mesačného elfa.!"
Zaerdžal znova, ako na nesúhlas.
"...a jeho koňa. No vidíš, už si rozumieme."
Zasmiala som sa.
.
.
.