Moon Elf

~7~

"Derftas.. derftas fengary choé.."
Ozývalo sa po prázdnej miestnosti.
"Haló?"
Zakričala som.
"Je tu niekto?"

"Musíš ísť..."
Ozvalo sa.

"Čo? Kam?"
Obracala som sa a hľadala pôvod hlasu.
No neprichádzala žiadna odpoveď..
"Čo mám robiť?!"
Zakričala som porazene.

"Musíš sa obrátiť. Bojovať.. a vzdať sa.."
Cítila som dotyk na mojom rameni.
Neviem síce ako.. ale vedela som že to bola moja matka.

"Ale s čím? Kde?"
Šepla som.

"Slnko ti posvieti na cestu.. nasleduj ho."
Chcela som sa otočiť a položiť jej ďalšie otázky, no prebudila som sa.

Prebudenie to bolo pomerne nepekné. Bilo mi srdce ako o život, cítila som ako sa v celom voze znížila teplota.
Pozrela som vedľa seba, pohľad mi dopadal na Talyx a Avarona, trasúcich sa vedľa seba, vydychujúc teplé obláčiky.

Odlepila som si ruku od dreva.. nebol to pot. Ale mráz.
Čo bolo zvláštne, keďže v Solyre nemrzne.

Natiahla som sa a vyšla von. V zápätí som si uvedomila aká zima tam dnuka je, vonkajšia teplota bola hádam aj o 10 stupňov vyššia.

Tak teda som nechala plachtu odokrytú.. snáď ich slnečné lúče aspoň trochu zahrejú.

Rozhodla som sa teda nakŕmiť kone. Skoré raňajky ešte nikomu nikdy neublížili.
Podala som jednému jablko a ako si ho vychutnával, spomínala som si na môj sen.
"Slnko mi posvieti na cestu.. čo to znamená.?"

Kôň ktorý práve dojedol jablko, ma začal ovoniavať a zisťovať či náhodou nemám niekde ukryté ďalšie, pri čom mi drgol do môjho mesačného kameňa.

No jasné!
Lúskla som.
Poprosím o pomoc bohov.

Sadla som si pod strom, do tieňa, aby ma Solario nevidel modliť sa k jeho bratovi. Obvykle niesom taká poverčivá, prisahám! Ale tento raz musím.
Ak chcem nejakú odpoveď, musím dodržať všetky jeho pravidlá a podmienky.
Pár krát som sa zhlboka nadýchla a začala šepkať modlitbu.
Cítila som mágiu pulzujúcu skrz moje žili.. môj mesačný kameň dvíhajúci sa.. a aj chlad ôkol mňa..
Bude to znieť bláznivo, ale som si istá že som začínala vidieť jeho tvár.. počuť jeho hlas.. a hovoril...

"Kwin, čo robíš?"
Zastala si Talyx zmätene predo mňa.

Vytrhlo ma to zo sústredenia a celá chvíľa bola pokazená.
"Em.."

"Ty.. sa modlíš?"
Prikvitol aj Avaron.

"Nie! Samozrejme že nie. Skúšala som... em... levitáciu.?"
Vstala som.
"Aale nefunguje to! No. Ehm. Poďme."
Zamierila som si to do vozu a nechala Talyx s Avaronom nemo stáť na mieste.

Za pár chvíľ sme sa pohli ďalej. Boli sme asi na pol ceste do Ischu..
Úprimne ma trochu iritivalo tempo nášho cestovania.
S Passym by sme tam už boli.
No bohužiaľ.. musím cestovať s týmito dvomi. K tomu Talyx spieva vždy keď dostane príležitosť, podotýkam že ona si nejakú nájde aspoň každú polhodinu.
A to nehovorím o Avaronovi..

"Keeeď, som bol ženatý pred tridsiatimi rokmi~"
Začala Talyx.

"Trvalo to pár dní. Pretože moja milá ja som už raz taký~!"
Pokračoval Avaron.

A spolu=
"Som milovník, nie bojovník! Milovať ťa je boj, milovať ženy iné to je lepšie, celkom dobré. Rozbila si mi tanier o hlavu a ja tebe srdce o kameň v mojej hrudi, Ta nalej plný, ži ďalej a tak si so mnou vypi!"

Šúchala som si spánky od bolesti hlavy.
"Kto toto vymýšľal.?"

"Je gnómska."
Naklonil sa ku mne Avaron.
"A len tak medzi nami.. viem ju spievať aj v gnómštine."