Moon Elf

~8~

"Gylion ju chce vidieť. Vraj si nieje istý jej pôvodom."
Ozývalo sa za rohom.

"Je to jasný mesačný elf! Čo do riti riešite?"
Ozval sa druhý, značne nasratejší, hlas.

"Ak Gyl tvrdí že je možno tá nesprávna, tak je možno tá nesprávna, hádam nebol na tej akadémií len pre srandu králikov.!"
Zvýšil tón prvý.

"Hrhh.. gahme.!"
Odpľul si napokon druhý a nasledovali zvuky ťažkých krokov ku mne.
"Oi"
Oslovil ma keď došiel ku mne.
"Vstávaj ideš na prehliadku."

Spolupracovala som.
Nie preto, že by som počula ich rozhovor a vedela čo sa vlastne ide stať.
Bolo to celé súčasť plánu, popísanom na lístočku od môjho kučeravého anjela. Mohla som ujsť, ale dal mi možnosť mu oznámiť či sa pridám. Odpoveďou mali byť či znaky na stenách či na mrežiach.

"Slečna Kwin."
Pozdravil sa kučeravý strážca, keď sme vošli do miestnosti podobnej akejsi kancelárií.
Kamenné, chladné steny zdobili 4 tapisérie, zobrazujúce zvieratá. Na jednej bol medveď, na druhej vlk, na ďalšej kôň a na poslednej biely jeleň.
Za veľkým stolom oproti dverám, vysela veľká mapa Eruys a zem zdobila medvedia kožušina.
Vzápätí ma napadlo že by na nej veľmi dobre vyzerali naše nahé telá.. ale tú myšlienku som rýchlo vypustila z hlavy.

"Pán Gylion."
Odzravila som sa, takmer bez sarkazmu v hlase -čo si vyžiadalo veľa premáhania.
Gylion.. pekne sa to vyslovuje.

"Nechajte nás."
Zavelil tým dvom ktorý ma doviedli a aj hneď odišli.

Priblížil sa ku mne, a ja som cítila teplo jeho slnečnej mágie... hmm.. medvedia kožušina..
"Som rád že si sa rozhodla k nám pridať."

"Vlastne.. najprv musím zachrániť moju priateľku. Splatiť jej dlh a potom sa uvidí. Dlžím svoj život jednej akathy z Terr de Ilioph a jej zámer smeruje tam kam aj vy. Takžee.. v závere neodmietam túto možnosť avšak, musím sa postarať o Hori."
Prešla som okolo neho a oprela sa o stôl.

"Dobrodružtvá posledného mesačného elfa."
Zarehotal sa.
"Ty sa nenudíš."

"Už je to tak.. ale rátajte so mnou. Potrebujem vedieť ako a kde vás potom nájdem."
Zapozerala som sa na moment pred seba.
"Iba že by.. si šiel so mnou."

"To nemôžem. Potrebujú ma tu."
No zamyslel sa.. a po určitej odmlnke zdvihol zrak opäť ku mne.
"Ja si ťa nájdem."
Nastalo ďalšie ticho.
"Pomôžem ti s niečim?"

Už už som chcela odpovedať 'nie', no stihla ma zastaviť spomienka na rozhovor tých dvoch strážcov.
"Tý strážci spomínali, že si bol na nejakej akadémií."

"Študoval som mágiu v Agyle."
Prikývol.

"Poznáš kúzlo.. Synnre pullo? A prípadne.. ako ho zrušiť?"
Nervózne som prešľapila.

"Poznám. Ale jeho rušenie je trochu zložitejšie. Vykoná sa istý rituál pri ktorom sa povie-"
Zasekol sa.

Preglgla som. Netušila som že to bude tak zložité. Čo som to len spravila..
"Povie-?"

"To sa nesmie hovoriť nahlas len tak. Kúzlo v starom jazyku, uložené v Agyle. Synnre pullo je už pár rokov zakázané. Takže.."
V tom však na mňa pozrel a zjavne na mne spozoroval nervozitu. Napokon pristúpil ku mne a veľmi podozrievavo si ma premeral.
"A prečo sa pýtaš?"

"Naučila som sa ho ešte ako malá, zabudla tak úplne čo robí, zakliala poloelfa ktorý ma chcel zabiť a teraz sa cítim previnilo a preto to potrebujem zrušiť."
Vysypala som rýchlo.

V tom momente som z jeho tváre nevedela nič prečítať. Jeho oči sa do mňa zabodli s nepopísateľnou emóciou, ktorá sa menila no zároveň jeho tvár ostávala kamenná.
Pozerala som naň a študovala ho ako dieťa novú hračku.
Naše civenie prerušilo jeho náhle odkašľanie, nasledované ráznym:
"Chápem."