Moon Elf

~12~

Príšerný pocit..
Niesom si istá či ho niekto pozná.. pocit nadšenia a strachu. Kedy sa vám zviera žalúdok, ale najradšej by ste spievali, kričali.. plakali.. od radosti a strachu ktorý prišiel s veľmi očakávanou udalosťou.
Presne to som cítila a ešte viac keď Solario opäť vykukol ponad hory a rozľahlé polia zalial prvý slnečný svit.
Pred nami sa po tak dlhom čase konečne rozprestieralo majestátne mesto Isch.
Okolo celého mesta boli postavené obrovské hradby a brána sa skladala snáď z troch častí aby sa nikto nemohol dostať dnu či von.
Isch by sa dal použiť ako synonymum pre 'silný' alebo 'mocný' , práve pre dokonalosť obrany v podobe tých hradieb alebo veľkého množstva stráží.
Ale najväčšou pýchou i tak ostávalo väzenie. Velikánsky celok postavený pre tých najhorších a pre Kráľovniných osobných väzňov.
Niet pochýb že by Hori zavreli sem.

Zastavili sme voz neďaleko brán do mesta a na chvíľu ho len obdivovali.
Bola to tá najväčšia pasca na myši akú som v živote videla.. a práve v tejto chvíli, som ja bola myš, kráľovná hnusná mačka a Hori kus syra.
Museli ju zavrieť sem.

Preglgla som.
"Toto si musíme ešte premyslieť."

"Mesto je chránené zo všetkých strán hradbami, vojakmi a magickým poľom."
Povedal Avaron.
"Dnu sa dostať nebude náročné avšak.."

"Ak ťa tam zajmu, je to náš koniec."
Chytila ma Talyx za ruku.
"Dúfam že je Hori skutočne úžasná žena.."

"Ja ťa tam dostanem. Tam aj späť."
Vyhlásil Gylion.
"Mám plán."

S Talyx sme okamžite nastražili uši no Avaron len zazeral.

"Každé Marcier veľkmesto je spojené s Agylom magickými bránami. V Ischu stále jedna je. Ak sa nám ju podarí aktivovať, zabijeme dve muchy jednou ranou."
Vysvetľoval Gylion.

"Tie brány postavili Marcier za starých čias, aby sa z vtedajšieho hlavného mesta - Agylu, dostali čo najrýchlejšie čo najďalej."
Doplnila ho Talyx, ako obvykle, lekciou histórie.
"Lenže tie brány zničili za vojny s lesmi aby ich nemohli využívať."

"Nezničili, len ich zablokovali."
Pokračoval Gyl.
"Dajú sa ešte aktivovať v prípade núdze a našťastie pre nás, som sa o tom učil."

"Keď som tu bol naposledy, tak som o niečom takom počul.. a aj o tom že je to na území nejakého sídla.."
Zamýšľal sa Avaron.

"A k tomu sa musíme dostať do väzenia a von.."
Dodala som.

"Spolu to zvládneme."
Usmial sa Gylion.
"Ale.. myslím že by sme mali ísť len my dvaja."

"Čo?.!"
Vypadlo s Avarona pobúrene.
"A to zas prečo?"

"Voz je príliš nápadný a keby sa niečo stane, Talyx sa ani nevie brániť."
Odpovedal kľudne Gyl.
"Ja a Kwin ľahšie prekĺzneme ako keby ideme všetci spolu. A vieme na seba dať pozor."

"A ako sa potom dostaneme do Agylu my?"
Mračila sa Talyx.

"Pošlem za vami niekoho.. V Agyle máme dosť teleportačných kryštáľov, takže.. by ste v podstate len počkali niekde v bezpečí."
Snažil sa ju upokojiť Gyl a potľapkal ju pritom po hlave.

"Tento plán sa mi vôbec nepáči."
Vrčal Avaron.
"MY máme niekde iba tak v strachu čakať či žijete, zatiaľ čo vy idete osamote do akcie.?!"

"Keby sa nám niečo stalo, nájdeme spôsob ako vám dať vedieť. A ostanete našou poslednou nádejou."
Pristúpil k nemu Gylion.
"A pred tým ako sa spýtaš, nie nemôžeš ísť namiesto mňa ty. Ja aspoň pôsobím miestne, ty vyzeráš ako zo severu. A som mocnejší. Viac sa vyznám a teda ju ochránim lepšie.. "
Pri tomto odôvodnení sa pouškrnul.
"Som o mnoho vhodnejší ako ty."