Moon Elf

~11~

Po tom strašnom zážitku s omrzlinami, som sa od ostatných snažila držať čo najďalej.

Keď sme cestovali, som sa držala čo najviac bokom. Avaron oddychoval a zvykal si na zamrznuté uši, Gylion si buď čítal alebo rapotal s Talyx, čiže to ani nebolo zvláštne.
Keď sme zastavili na noc, spala som pod holím nebom zabalená v deke ktorá sa bežne ráno takmer až lámala.
Snažila som sa meditovať, snažila som sa modliť, chcela som Lunaria aj matku poprosiť o nejakú radu ale od tej udalosti  som upadala len do bezsenných hlbokých spánkov, ktoré boli len príšerne nepríjemné a unávné..

Po pár nociach ma to prestalo baviť a rozhodla som sa spať čo najmenej a čo najviac sa sústredila na sebaovládanie.
Lenže to bolo čím ďalej tým ťažšie..

Cítila som ako veľmi ma to vnútorne bolí a bodalo ma to v hrudi len silnejšie a silnejšie ako sme sa približivali k Ischu.

"Kwin.. nemôžeš takto žiť donekonečna."
Prihovoril sa mi raz v noci Gylion.
Avaron a Talyx snáď už dávno a tvrdo spali...
"Skorej či pozdejšie sa unavíš a stratíš kontrolu."

Práve som sedela v deke pri ohni a hriala sa aby som sa ukľudnila.
Noci sú najťažšie.
"Viem."
Zabalila som sa viac do deky a otočila sa naň.
"A čo ty? Nemysli si že som si nevšimla ako si po nociach čítaš až do rána."

"To je ale trochu iné."
Uhol pohľadom.

Vzdychla som si a prisunula sa k nemu.
"Čo ťa trápi Gylion?"

"Nič. Spávať sa mi nedá už posledných 10 rokov."
Zapozeral sa do ohňa.
"Možno je to tým, že ma v 13tich prijali na akadémiu."

"Vždy o nej rozprávaš."
Poznamenala som zamyslene.
"Ako keby si nežil pre nič iné."

Odmlčal sa.
"Je to.. je to možné.. nikdy som nechcel niečo tak ako.. byť majstrom. A napriek tomu.."
Zdvihol zrak k mesiacu.
"Som nedokázal Avarona vyliečiť úplne."

Medzi nami sa rozhostilo veľmi nepríjemné ticho, ktoré kričalo a kypelo vinou. Vzduch bol zrazu hustší a oheň teplejší. Hrdlo sa mi stiahlo a v hanbe som uprela zrak na svoje nohy.

"Necíť sa zle."
Preťal ticho napokon Gyl.
"Ja ťa obdivujem."

"Obdivuješ?"
Vydýchla som.

"Nikdy som nevidel Synnre pullo na živo.. a ani tak silnú mesačnú mágiu ktorú by som nedokázal prebiť."
Štuchol do mňa.
"Si úžasná."

"Aj ty.."
Štuchla som doň naspäť.
"Ty máš teraz vlastne 23?"

"24."
Priložil do ohňa.
"Áno, stále žijem s matkou. Nedá sa jej zbaviť."
Uškrnul sa.

"Ja o tej svojej len snívam."
Pousmiala som sa.
"Ako dlho už spolu pracujete?"

"No.. štúdium som skončil v 19tich. Aaa.. od vtedy som akosi začal pomáhať matke s jej malou revolučnou skupinkou, ktorá sa začala rozrastať, nuž a rozhodla sa využiť moje schopnosti aby som s mladými trénoval mágiu. Potom som jej robil účtovníctvo, plány, rozpisy proste všetky nudné papierovačky ktoré nikto nechcel alebo nevedel robiť. Ona je síce zakladateľkou, ale občas mám pocit že riadim veci viac ako ona."
Hovoril to potichu a unavene.

"Možno nevieš spať kôli stresu.?"
Začínalo mi byť teplešie, tak som si deku dala dolu z ramien a prehodila ich cez naše nohy.

"Ale dajte už všetci pokoj aj so stresom, niesom vystresovaný."
Bránil sa.
"Ty nevieš spať zo stresu."

Jeho pobúrenie ma jemne rozosmialo.
"Kľud."

"Kwin?"
Ozval sa Avaron prichádzajúci zo stanu neďaleko nás.