Moon Elf

~14~

"Hori je mŕtva.."
Priznala som po chvíli ticha, ako som Avaronovi ležala v náručí.

"To ma príšerne mrzí Kwin.."
Stlačil ma a vtisol mi bozk do vlasov.

"A zabila som Ilioph strážničku.."
Vydýchla som a radšej si sadla oproti nemu, pre prípad, že začnem príliš chladiť.
"Niesom si tým istá.. ale mala som pocit že ma roztrhne."
Spomienka na ten pocit mi chladne zovrela srdce, až mi mráz prebehol po chrbte.

Avi na mňa chvíľu len ticho pozeral. Z jeho pohľadu som nevedela vyčítať takmer nič, bol to strach? Prekvapenie? Nevoľnosť?  ..potom z neho prekvapene vypadlo:
"To akože.. si si vzala jej mágiu? Veď vieš aké je to nebezpečné..!"

"Viem.. nechcela som. Videla som jej ducha a.. prešla mnou a.."
Vzdychla som si.
"A potom som zamrzla a videla svoju matku.. a potom v tom väzení som sa stretla s mojím kamarátom z detstva a požiadal ma aby som ho zabila.."
Sypala som ďalej, ani som si neuvedomila že plačem.
"A potom som to prestala ovládať a zrútili sme s Gylionom asi pólku väzenia.."
V tom mi hlavou prebehol náš bozk a zasekla som sa.
Čo je to len za pocit ktorý cítim keď na to myslím..

Avaron ma chytil za ruku a jemne sa dotkol môjho studeného líca.
"Som tu. Niesi na to sama."
Pousmial sa.
"Milujem ťa."

"To som potrebovala počuť.."
Usmiala som sa.
Mala som zrazu pocit že jeho láska ku mne je tá posledná vec čo ma drží nad vodou. Nad tou chladnou priepasťou šialenej bolesti.
Inštinktívne som sa chytila za srdce a zacítila silnú úzkostnú bolesť.

"Vieš čo by si ešte potrebovala?"
Spýtal sa Avi s nehou na perách.

"Bojím sa hádať."
Priznala som v zdanlivo lepšej nálade.

"Horúcu čokoládu. A niečo dobré na čítanie. Aaaa.. možno potom až sa dostaneš z tej najťažšej fázy.."
Namiesto dokončenia vety mi venoval dlhý láskyplný bozk.

Zlepšilo mi to náladu, rozžiarene som naň upierala pohľad a sledovala ako vstáva a miery ku dverám.
Ako sa naťahoval za kľučkou, dostala som nevysvetliteľný strach zo samoty..
"M-moment.!"
Rýchlo som vstala z postele.
"Nechcem tu ostať sama."

"Tak chceš ísť so mnou hľadať kuchyňu?"
Zastal vo dverách.

Myšlienka kuchyne.. mi vyvolávala dojem, že tam bude príliš veľa ľudí... kuchárky a vône a rušno. Čisto len tá predstava ma psychicky vyčerpávala..
"Veľa ľudí.."
Pozrela som do zeme zahanbene.

"Tak skús nájsť knižnicu a stretneme sa tu."
Potiahol ma za ruku k sebe a pobozkal ma.
"To zvládneš."

Pozerala som mu do očí a videla tam lásku.. presvedčenie, že sa pozerá na celkom niekoho iného ako som ja. Ako keby pred ním stála silná žena schopná si riešiť problémy.
Preglgla som a prikývla.

Dvere na mojej izbe sa zatvorili.. ocitla som sa na dlhej veľkej chodbe.
Nechápem, ako ma do teraz ani nenapadlo preskúmať kde sa vlastne nachádzam.?
Avaron už vyrazil, nechal mi môj čas sa poriadne vynadívať na vysoké stropy a dlaždičky pod mojimi nohami.

Nádych, výdych.

Opatrne, nesvoja a hlavne bosá, som vykročila vpred.
Tak premýšľam, ani som sa nepýtala kde vlastne som. Hádala som, že sme na akadémií alebo v kasárňach ale toto vôbec nepôsobí ako jedno či druhé. I keď, možno som len mala skreslenú predstavu o tom ako má vyzerať najprestížnejšia škola mágie v celej Eruys..

Vysoké stĺpy každých pár metrov dávali miestu vznešený nádych, avšak vojaci ktorých som kde-tu z diaľky zahliadla, tento nádych celkom kazili.
Ozdobné koberce po stenách, rozprávajúce históriu Eruys, a rôzne napodobeniny starých artefaktov vyložené vo vytrínkach, mi dávali skutočne pocit akadémie. No dvere s nápisom 'Arzenál' mi to opäť skazili.
Ako sa tu niekto Vôbec vyzná?