Moon Elf

~25~

"Konečne.."
Vydýchol Gylion keď sa nám konečne podarilo ukradnúť trochu súkromia.
Ráno ma mal zaviesť k jeho mužom, inak povedané za nedlho, takže ma rovno aj nasledoval do mojej izby.

Otvorila som dvere a pozorovala ten neporiadok ktorý sa tu zachoval. Všetko ostalo presne tak ako v ten večer kedy sa Avaron vyslobodil z pod môjho kúzla.
"Wow.. to je.. ehm. Veľmi nostalgické."
Poznamenala som.

"Chceš ísť ku mne?"
Spýtal sa súcitne.

"Nie, v poriadku."
Pousmiala som sa a začala upratovať.

Predsa som nemrzla dva mesiace aby ma teraz skolila nejaká obyčajná neuprataná izba, všakže.
Pozri sa, tam som trávila celé tie dni keď Hori umrela... spolu s Avaronom.. -vysvetľovala som samej sebe ako keď som bola zamrznutá.
Som šťastná, že už je to za mnou ale.. spomienka na ňu ma už naveky bude bolieť.
"Potrebujem spraviť oltár a zapáliť sviečky."

"Prečo?"
Nechápal Gylion. Sadol si na posteľ a pozoroval ma ako sa snažím izbu nejak upratať.

Nakoniec som si avšak len zmorene sadla na stoličku a podoprela si hlavu.
"Pre Hori. Musím sa uistiť, že jej duša našla pokoj. Spravím rituál."

"Už si niekedy také niečo robila?"
Nechápal Gyl, no pôsobil že mu to nepríde ako dobrý nápad.

"Nie."
Priznala som pokojne.

"A študovala si si o tom niečo?"
Mračil sa ďalej.

"Nie."
Pousmiala som sa.

"Vieš aké je to nebezpečné?"
Vstal a dal ruky v bok. Pôsobil ako nahnevaná starenka.

"Viem. A zastaví ma to? Nie."
Môj úsmev sa provokatívne rozšíril.

"Nenechám ťa ho urobiť samú."
Oznámil mi ešte vždy zamračene.

"Ja viem. Preto ti to oznamujem."
Vstala som a postavila sa blízko k nemu.
"Nie som predsa hlúpa."

Vzdychol si a postoj uvolnil.
"To že si Fengary neznamená, že si pojedla všetku múdrosť sveta."

"Máš pravdu. Znamená to len toľko, že by som ti nakopala riť aj v spánku."
Uškrnula som sa.

Gylion mal opäť ten svoj nečitateľný výraz, kedy zjavne volil svoju reakciu. Až jeho kamenná tvár povolila, pritiahol si ma k sebe a vydýchol zjavne v napätí zadržiavaný vzduch.
"Strašne si mi chýbala Kwin.."

Už sa jeho pery približovali k mojim, no teplota tela su mu odrazu tak zvýšila až ma to začalo páliť. V bolesti som uskočila a reflexne sa chytila za boľavý bok.
"Sssss... au.."

"Čo sa stalo?"
Poskočil pohotovo Gylion a natiahol ku mne ruky ako keby som padala.

"Si zjavne pre mňa príliš horúci Ilioph."
Zarehotala som sa skrz bolesť, no páľava neustupovala.
"Musím sa ošetriť."
S týmito slovami som naň pozrela a zároveň na moment prešla pohľadom na dvere.

"Nikam nejdem."
Povedal rozhodne.
"Ak ti vadí, že ťa uvidím... tak.. sa otočím, ale neopustím ťa."

Vzdychla som si.
"Nejde o to, že by mi to vadilo.."
Riekla som pomaly, keďže som zároveň miestami zatínala zuby a popri tom sa vyzliekala z košieľky ktorú... mám na sebe údajne už dva mesiace.
"Skorej sa bojím.. že ti prepne."

"Prepne?"
Znela Gylova až pobúrená reakcia.
"Ako prosím?"

"Ilioph majú problém so sebaovládaním."
Poznamenala som, trochu premúdrelo, trochu s humorom a košieľku hodila na stoličku.
"Môžeš mi potom podať tie šaty prosím?"