Moon Elf

~6~

Prebudila som sa ošetrená, zviazaná, v prikrytom voze.. na ceste.. do. SOLYRU!
"Keď ho Ja dostanem do rúk.."
Mrmlala som si.

"Už si hore?"
Ozvalo sa spoza mňa.

Obrátila som sa a vypleštila oči na Avarona.
"TY!"
Pokúšala som sa dostať z pút.

"Nepodarí sa ti to.. sám som ich uťahoval."
Prehrabol si vlasy.

"Nenávidím ťa."
Vzdychla som si.
Čo som spravila špatne? To kúzlo malo zariadiť aby sme tomuto predišli..

Naklonil sa ku mne a zašepkal:
"Chápem že ma teraz nechceš ani vidieť.. alebo počuť.. ale, ako si na tom čo sa týka magickej energie?"

"A ty máš pocit, že mám chuť ti vôbec odpovedať..?!"
Sčernali mi oči.. čo odpovedalo asi za mňa.

"Ok.."
Vydýchol si a vyliezol ku kočišovi.

Nepočula som ich rozhovor avšak, za pár krátkych chvíľ sme zastavili.
Mňa samozrejme nechali dnu vo voze..
Z vonka som počula viac hlasov, takže ostatný šli asi popri nás na koňoch.
Túto myšlienku, potvrdilo splašené erdžanie a dupot kopýt sprevádzaný nadávkami.
"Niekto nám odviazal kone!"
Započula som.
"Prehľadajte okolie, nebude ďaleko.!"
Kričal niekto ďalší.

Medzi tým som sa pokúšala dostať z pút ale mágiou to nešlo.. a čo iné som mala čakať.?
"Super."
Zvalila som sa na chrbát.
"Passy a Kwin.. takto sa končia dobrodružtvá posledného mesačného elfa.. a jeho koňa.."
Zavrela som oči.
No nie na dlho, počula som ako sa ku mne čosi približuje a v okamihu si sadla.

"Pssst.. dostanem ťa z tadeto."
Šepkala Talyx.

Ostala som nemá. Všetky slová vďaky ktoré som mala na jazyku sa zasekli v mori sentimentu a hanbi.
"Talyx.. ja.. mrzí ma.."

"Tsakoi, sachos.!"
Sekla a v zápätí ma zbavila pút.
{Ak ste zabudli- tsakoi=buď ticho/drž hubu ; sachos [sačoz] hlúpy/hlupák}

"Aký je plán?"
Šepla som.

"Uniesť teba a tento voz."
Už už liezla do predu na miesto kočiša, ale zastavila sa, aby mi povedala:
"Budeme potrebovať dobrý štít. Dúfam že to zvládneš."

"Spoľahni sa."
Vyhrnula som si rukávy.

Talyx vzala uzdu a boli sme na ceste. Spravila som okolo celého vozu štít, no bolo pre mňa stále ťažké ho udržat.
Ocitli sme sa pod magickou paľbou, ale vydržala som to až pokým sme sa im nestratili z dohľadu.
Keď sme spomalili, preliezla som k Talyx a sadla si vedľa nej.
"Mali by si zadovážiť lepšie vycvičené kone. Tam tie už nikdy nenájdu."

Talyx sa zasmiala a prikývla.
"Súhlasím."

"Pozri.. mrzí ma ako som na teba vyletela pred tým.. a tak.. nechápem prečo si ma zachránila ale.. ďakujem ti a.."
Šlo to zo mňa ako s chlpatej deky.. a hanbím sa za to..

"V poriadku."
Usmiala sa na mňa.
"Ja som ti predsa sama povedala, že až ťa nabudúce uvidím, tak ti zachránim život."

"Je to tak.. máš výzie?"
Oprela som sa o sedadlo.

"Ťažko povedať.. skorej nie ako áno. Ja len.. proste.. nejako.. viem. Proste viem."
Začervenala sa.

Ako sa tak na ňu pozerám.. je nesmierne pekná.

"Inak.! Chcela som sa ťa spýtať. Tie runy na Avaronovom krku. To si mu spravila ty?"

Zamyslela som sa.
"Kedy si mala čas si všimnúť?"