Moon Elf

~13~

Ako sa moja myseľ oddala temnote, mala som pocit ako keby som padala..
Padala som hlboko do tých najtemnejších priepastí mojej mysle. Všetko sa točilo a stálo nehybne ako skala.
A náhle som sa prepadla aj do veľmi nepríjemného sna.

Ocitla som sa na tom mieste kde som zabila tú strážničku.
Lenže v tomto scenáry zabila ona mňa a vrátila sa večer domov. Objala svojho manžela a dieťa.. navečerali sa spolu..
Na chvíľu som od toho opustila zrak a za mnou stála jej duša tak ako si ju pamätám. Žiarivá a prázdna.

"Stálo to za to? Povedz mi fengary.."
Pýtala sa ma.

Ustúpila som o krok.

"Keby vieš čím som si prešiel pre tvoju rodinu.."
Zjavil sa vedľa mňa Dany, stále vychudnutý a slabý ako v tej cele..

Chcela som niečo povedať ale moje pery sa od seba nedokázali odlepiť.

"Zaslúžili sme si to?"
Chytila ma Hori za ruku a donútila ma si k nej kľaknúť.
"Prečo si mi nepovedala pravdu.."

V zápätí sa mi nedalo dýchať.. približovali sa ku mne a niečo hovorili no nedokázala som už vnímať. Všetko bolo tak nahlas, tak rýchle, tak neznesiteľné..

S menším trhnutím som otvorila oči a hneď ako som si uvedomila, že to bol len sen, musela som vyskúšať odlepiť moje suché pery od seba a niečo povedať:
"Psyged.."
{Prepáč}
Zachrčala som.

Obzrela som sa okolo seba a uvedomila si že ležím v akejsi izbe, už dokonca bez brnenia.
Posteľ to síce bola veľká ale izba ani až tak nie.
Sadla som si a pohladila jemné fialové obliečky, pričom som sa obzerala dookola a zisťovala kde som.
Všetko tam bolo z nejakého tmavého dreva, aj podlahy aj nábytok. Oproti mne stála nie veľká skriňa, po mojej ľavici a zároveň aj oproti dverám na pravo, bol stôl, nad ktorým bolo okno.
Uprostred miestnosti stála práve pripravená teplá vaňa, ešte stále sa z nej parilo.

Slnko žiarilo ako divé, teda hádam že bolo ráno. Opatrne som vstala a prešla k oknu aby som zatvorila okenice. Čo ma dosť potešilo, že ich tu mali, zvyčajne Ilioph neplýtvajú materiálom na také veci.

Popri tomto som si uvedomila že na stoličke mám položený uterák a nejaké oblečenie, no najviac ma potešil veľký pohár čistej vody na stole.
Tekutinu som do seba okamžite vliala a hneď potom som sa aj začala vyzliekať aby som mohla využiť teplú vaňu.
Ľanovú košielku od Talyx som len bezstarostne hodila na zem, pri čom mi pohľad zastal na mojich predlaktiach.. ešte stále som mala tmavé žili.

Vzdychla som si a zahnala spomienky na predošlé udalosti.
Zbavila som sa aj nohavíc a spodného prádla, ľahla som si do vane a zatvorila oči.
Brániť sa tomu všetkému čo sa mi nedávno stalo, bolo.. snáď nemožné. No skúšala som zlé pocity odohnať tichým spevom.
Už som sa aj začínala cítiť celkom dobre.. ale, prerušil ma nečakaný návštevník.

"Kwin?"
Šepol popri tom ako otváral dvere.
Bol to Gylionov hlas.

"Tu.."
Odpovedala som potichu.

"Si v poriadku? Ako sa cítiš?"
Pristúpil ku mne a pohladil ma po vlasoch. Potom lúskol prstami, myslím že v tedy rozsvietil kryštále uložené v lampe čo vysela zo stropu.

Otvorila som oči a všimla si, že sa v momente niečoho zľakol.

"Fain.."
Vstala som a mokrá prešla k môjmu uteráku, do ktorého som sa následne zabalila.
"Všetko je fain.."

Gylion strčil prst do vody no veľmi rýchlo ho odtiahol.
"U Solaria, je úplne ľadová.!"

To bude asi moja chyba.
Ale, nemala som silu to povedať nahlas.