Moon Elf

~16~

{~ Talyx ~}

"Avaron!"
Počula som Kwin, po tom čo ma odhodila na bok.

Mať mágiu, určite by sa rozpútal epický súboj.!
I keď.. proti fengary mágii by som nemala príliš vysoké šance.

Solario ma však neobdaril tak ako Gyliona a skorej ako som si to stihla uvedomiť, už som ležala v pozostatkoch do kameňa vytesaného portrétu.. niekoho.

Bolelo to.. áno bolelo to. Ale to bolo nič oproti tomu pocitu zadosťučinenia. Už bez tak prišla pozde a čoskoro, od tiaľ vybehne s plačom a bude sa musieť postaviť svojim povinnostiam. Naplní svoj osud, dohliadnem na to... aspoň takto budem bohom prospešná. Vyslali ma na túto cetu aby som jej pomohla naplniť jej osud.. a i keď to nieje fér, spravím všetko čo je v mojich silách aby som úlohu splnila.

Gylova matka sa postará o zvyšok... a aspoň budeme mať čas jeden na druhého.

A až to všetko skončí.. možno bude mať trón, ale bude úplne osamelá. Zato ja, som vyhrala Gylionovu lásku.. dúfam.
Tak to má byť, tak je to fér.

Z predstáv ma vytrhol krik a buchot. To kričal Avaron.

Mala by som pomaly vstávať... až Avaron víde, privítam ho späť medzi živými a obímem ho.. aby keď Kwin bude bežať v slzách okolo, si uvedomila akej chyby sa dopustila. To ju vytrestá dosť.

Pokúsila som sa zaprieť o ruky a postaviť sa, no okamžite som spadla späť rovno na hubu.

Vzdychla som od bolesti, čo som ani nechcela, lenže zjavne vykĺbené rameno ma k tomu donútilo.

Nuž som sa pokúsila zaprieť len o jednu ruku, no slabosť v kolenách ma aj tak nepustila na nohy.
"Gahme.."
Šepla som si, keď som si všimla že ostrý kus odlomenej sošky sa mi zaryl do kože, prederavil nohavice a nechcem ani vedieť ako hlboko v mäse je.

Asi to bol len prvotný šok a andrenalín, skrz čo som necítila tú bolesť a ešte aj na ďalších miestach, ako sú rebrá.
"Pomoc.."
Šepla som.

Dúfam, že čoskoro niekto skutočne okolo prejde, inak sa hádam ani nedostanem k prvej pomoci.

"Talyx.?"
Pristavil sa Avaron.
V jeho tvári bol zmätok, smútok, hnev a hlavne odhodlanie odísť.
"Čo sa ti stalo? Kto ti to spravil?"
Vzal ma opatrne na ruky.

"Kwin.."
Zašepkala som skrz bolesť.

"Budeš v poriadku."
Povedal chladne.
Ale chápem prečo sa mu zjavne nedá zvoliť jemnejší tón hlasu.

Zatvorila som oči a oprela si hlavu o jeho hruď, kým ma niesol preč. Nebola som unavená, no bola som rada, že už je späť.. a snáď ho budem môcť teraz skutočne spoznať.

Trošku sme síce blúdili, no napokon sme našli, nazvyme to klinikou.
Veľmi zvláštna klinika. Bolo tam síce veľa postelí, no všade tam bol mach a veľa veľa rastlín. Popod nohy pobehovali škriatkovia a poletovali tam svetlušky.
Hlavným ošetrovateľom bol zjavne gnóm, no bolo tam aj dosť trpaslíkov.
Bolo to, ako keby sme vošli do nejakého začarovaného lesa a vôbec nie do miestnosti určenej na ošetrovanie ranených.

V momente ako si ma všimli, už mi popri ušiach pištali svetlušky a vyšetrovali vážnosť mojich zranení.
Škriatkovia nadávali na Avaronovu veľkosť a trpaslíci mi už chystali lôžko.
Až keď ma naň Avaron položil, podišiel ku mne gnóm, s dlhočíznou šedivou bradou ktorá mu siahala hádam až po členky. Jeho maličké zlatavé oči pôsobili ako oči sovy či výra, efekt dopĺňalo husté veľké obočie, ktoré bolo taktiež šedivé. Na hlave mal usadeného modrého vtáčika, ktorému sa zjavne zapáčilo v jeho strapatej, hustej, takmer bielej hrive, ktorá zjavne bola tak dlhá ako jeho brada.