Moon Elf

~2~

{~ medzi tým v Solyre ~}

"Moja pani..."
Sklonil sa posol pred veľkým pozláteným trónom.
"Nesiem správu z Agylu, úspešne sme vyčistili posledné mestá od mesačnej mágie."

Kráľovná vstala, doslova sa vzniesla a pousmiala sa.
"Vystrojte hostinu! Nastala nová éra! Dnešným dňom, začíname obdobie slnka! A nech sa dnešok stane oslavou slnka a jeho boha Solaria!"
Prehlásila vznešene. Všetci pisáry sa snažili ten moment čo najpresnejšie zaznamenať do dejín. Konečme sa jej to podarilo.. konečne je kráľovnou kráľovien.
Oslavy sa tiahli dňom i nocou vlastne niekoľko dní.
A každý sa musel zúčastniť. Prišla nová tradícia, museli sa prispôsobiť. Do tejto novo zavedenej tradície patrí aj obdarovanie kráľovnej a nekonečne dlhé  uctievanie ani čo by bola sama jednou z bohov.

"Musím?"
Spýtala sa Talyx keď niesla zlatú krabičku plnú šperkov k rade ľudí, čakajúcich na to aby predali kráľovnej svoj dar.

"Musíš."
Odpovedal jej otec.
"Je to naša kráľovná predsa."
Ledva dopovedal a rozkašľal sa akoby sa dusil.

"Tvoj stav sa zhoršuje.. mal by si si odpočinúť.."
Poznamenala ustarostnene Talyx.
"Tak či onak tu ani jeden z nás nechce byť. Je to prakticky oslava začiatku konca. Čo myslíš že spravia bohovia keď zistia ako veľmi sa narušila rovnováha?"

"Ly.."
Šepol jej otec.
"Nemyslíš že už si stará na rozprávky?"

"To niesu rozprávky ale holé fakty..! Včera sa grófke narodil syn.. a hádaj čo, bez daru.! Nikdy pred tým sa ešte nestalo že by sa niekomu nedostalo daru slnečnej mágie po rodičoch."

"Ly. Stačí. Netreba rozširovať drámy."

"Ale oci.!"
Chcela mu predložiť ďalšie dôkazy o konci sveta no on ju zastavil jediným otcovským pohľadom.
Lenže ona vedela ako to všetko skutočne je.

Kedysi dávno, takmer na začiatku všetkého, sa energia ktorá stvorila zem a vesmír rozdelila a dostala formu. Túto formu nazývame bohovia. Každý z nich má inú úlohu a iné ambície. V prvom rade, energia sa rozdelila Vraj 'pre jej nerozhodnosť'.
Každý z bohov si predstavoval stvorenie života úplne inak. V tedy nastal chaos z ktorého sa zrodili dve deti. Solario a Lunario. Boh slnka a boh mesiaca. Nastolili medzi bohmi mier a vyriešili ich konflikt. Poverili ich úlohami. Jeden stvoril elfov, ďalší ľudí, ďalší gnómova trpaslíkov, niekto sa staral o faunu, niekto o flóru, niekomu sa zase páčilo tvoriť takzvané monštrá, ale každý boh tvoril život podľa svojej predstavy. Napokon, ako posledná stvorila život bohyňa Orya a tá stvorila víly. Chcela aby boli mocné a nadradené nad ostatné rasy. Lenže boh Lunario to zakázal z dôvodu nevyhnutnej harmónie. No jeho bratovi, Solariovi sa táto myšlienka nadradenej rasy pozdávala. Napokon sa zhodli že víly môžu žiť, pokiaľ im nebude žiadny iný boh  pomáhať popri ich raste.

No Lunario nebol spokojný a rozhodol sa zaviesť tradíciu. Prehlásil, že vždy keď sa narodí nová víla jednému stvoreniu (okrem víl) predá dar mesačnej mágie a jeho brat slnečnej.
A tak sa stalo. Vďaka tomu si boli všetky rasy rovné.
Víly sa rodia raz za určitý čas pri určitom počasí na určitom mieste, teda týchto ostatných jedincov s darmi špeciálnej mágie nebolo veľmi veľa a najlepší alebo inak najmocnejší, zastupovali svoje rasy v rade. Boli dve rady, jedna sídlila v hlavnom meste slnka Solyre a druhá v hlavnom meste mesiaca Lunyre.
Všetko bolo v dokonalej rovnováhe až do momentu.. keď prišla Kráľovná slnka s myšlienkou diktatúry.