Moon Elf

~19~

{~ Avaron ~}

"Ten prsteň."
Ohlásil som sa pokojne hneď ako som vošiel do učebne artefaktov, kde moji najspoľahlivejší obchodní partneri pilne pracovali na modifikácii prsteňa pre Talyx.

"Ešte nieje hotový.."
Ozval sa Zarach a podišiel ku mne s prosbou v očiach.
"Máš to?"

"Bez práce niesu koláče. Žiadny tabak ani nebeské mlieko kým mi nedáte to, čo som si objednal.. a už celkom dávno podotýkam."
Založil som si ruky krížom na prsiach.

"Prosím Avaron.."
Pristúpil ešte bližšie.

"V žiadnom prípade."
A otočil som sa na odchod.
Týto študenti sú zlatá baňa.

Od kedy som prišiel k svojim zmyslom, vrátil sa mi aj obchodný duch.
Prvý deň von z tranzu sa mi podarilo nájsť gnóma čo tuna tajne predával tabak.
Doslova som mu vzal všetko čo mal, keďže aj moje aj Kwinine peniaze ostali dostupné a nestrážené v našej izbe. Aj tak ich teraz potrebovať nebude.
Ja ho predávam ďalej študentom, na čo by sa stráž nikdy neodvážila keďže by mohli stratiť miesto v garde. A nielen že som ho predával za dostupnú cenu, ešte mi ho aj veľa ostalo. Totižto som pólku zmiešal s obyčajnými listami aby to nebolo tak silné, takže v podstate som im ešte aj zachraňoval pľúca.

A nebeské mlieko? Výmysel od nás zo stredu, môj dobrý kamarát Fanyr ma s tým nachytal ešte keď som mal 16 rokov.
Zmiešal čaj z okvetných lístkov Viriditer, čo je jedovatá rastlina ale v malom množstve s dobrou prípravou len vážne dobre odbúra bolesť. A keď z toho spravíte silný čaj, nedokážete sa prestať smiať.. alebo grcať. Oboje je príjemné uvoľnenie. Každopádne, pridal tam miazgu zlatého topoľa, ktorá je biela a silno čaj zafarbila až pôsobila ako mlieko. A dodala tomu aj zvláštnu sladkú chuť a väčšie uvoľnenie.
Tu na juhu sú obe ingrediencie viac ako dostupné a tý holobriadkovia to kupujú na litre..!

Celkom ma to tu baví, je to zábava pozorovať Ilioph ako skúšajú omamné látky po prvý raz, keďže tu dole sa to proste nerobí.
Veľmi zvláštna kultúra.
Nefajčia, teda vojaci zvyčajne potajme, neskúšajú čo sa stane pri miešaní rastlín, ale pijú len tmavý tvrdý alkohol a zábavy tu majú kopec. Všelijaké veselice, oslavy alebo plesy za každú sprostosť. Každý druhý týždeň je tu nejaký sviatok a dôvod ísť si nohy vytancovať na námestí. No keď začne pršať... všetci chytia depresiu a už im nič nepomáha.

Na severe je to takmer úplne naopak, sú úplne otrávení slnečnými dňami, pretože ich ostré horské slnko irituje. Oslavujú len vážne nevyhnutné veci, pije sa tam len víno a preferujú odvari ako naše 'nebeské mlieko'. Na severe fajčili asi všetci, snáď aj tý v rade si dali nejaký špeciálny tabak. Povrávalo sa že šľachta mala zásoby veľmi drahého horského tabaku, ale v sutinách paláca sa nič nenašlo.
Kwin mi to taktiež nevedela potvrdiť, ale vraj ho už vyskúšala, za čo veľmi žiarlim.

U nás doma sme robili všetko po svojom, pilo sa kedy sa nám zažiadalo, fajčili sme keď sme mali chuť a keď prišla chvíľa na tanec tak sme sa všetci pustili do toho svojho spôsobu. A spev sa ta ozýval rôznymi jazykmi z rôznych kútov Eruys. V strede niet rasizmu, sme tam všetci od všadiaľ. Nie ako na úzamiach Marcier kde som v podstate podradná forma života pretože som len poloelf, nie ako u Ilioph ktorý po mne zazerali pretože pôsobím ako severan, Akathy zas nezniesli že mám elfskú polovicu a Fengary aj napriek tomu, že ma znášali najlepšie, stále držia len so svojimi pre ktorých si šporia všetky pekné slová a pohľady. Na mňa nikde miesto neostalo.. len doma.
Ale čo doma?
Neviem ako dopadla moja partia, neviem čo si o mne myslia po tom čo som ušiel s Fengary choé na cesty.
Malo nás to zabezpečiť na najbližšie mesiace, teraz keď kráľovná hrabe všetko pre seba, ostáva tým najspodnejším vrstvám len troška a tú trošku nám mala dať Kwinina hlava.
Neviem či sa môžem vrátiť...
Neviem či mám ešte stále domov. Ale chýba mi to tam viac ako ktorékoľvek miesto čo som kedy navštívil. Teplo domova zahreje lepšie ako akákoľvek žena a jedlo tam chutí viac aj keď z obyčajného taniera, ako z pozláteného.