Moon Elf

~10~

{~ Medzi tým v Krone ~}

"Ty si ich nechal ujsť?"
Zhúkla Gylionova matka keď našla svojho syna oddychovať v pohodlí domova.
"Myslela som že pošleš niekoho s ňou.! Ak nám ujde--.!"

"Neboj sa.. myslím že nám dôveruje dosť na to aby pred nami neutekala."
Zívol Gylion a pretočil stránku knihy čo práve čítal, rozvalený na gauči.
Bola to jeho odmena po dlhom dni, no napriek únave sa mu nedá spať. Takto svoje noci trávil už nejakú dobu. Aj práve v tejto chvíli ostáva už len pár hodín do rána..

"To si myslíš ty."
Sadla si k nemu a vytiahla mu knihu z rúk.
"V ohrození spravíš čokoľvek aby si ostal na žive."

"Mami.!"
Zamraučal Gyl ako si sadal.
"U Solaria, armáda ti spôsobuje paranoju.!"

"Ak tým myslíš zvýšenú obozretnosť tak ano."
Odložila knihu bokom a upravila si vlasy.
"Musíme za ňou niekoho poslať. Aby na ňu dohliadol. Niekoho komu môžeme veriť.. a neprejde na druhú stranu."

"Akú druhú stranu mama? Kwin je jasne proti kráľovnej."
Prevracal očami Gylion.

"Gylion, keď ja poviem že ju treba spracovať tak ju treba spracovať!"
Udrela do steny.
"Pošleš za ňou niekoho. Je mi jedno koho. Ale stane sa tak hneď ráno.!"

Po tomto preslove ho nechala samého.. len zo svojimi myšlienkami vlastne.
Napokon sa utiahol do svojej pracovne a otvoril kroniku členov rady od samého počiatku až po posledných. Prechádzal si všetkých Ilioph a všetkých Fengary.. pozorne ich študoval a premýšľal prečo práve on mal tú smolu a nedostal sa tam.

Z jeho rodiny je prvý čo dostal tento slnečný dar a od malička sníval o tom ako sa stane najmocnejším užívateľom mágie v celej Terr de Ilioph.
Sníval o tom ako sa dostane na akadémiu do Agylu a preukáže sa ako vhodný kandidát do rady.
A tá mrcha to celé skazila.
Potrebujeme dve rady, opakoval si.. ak Kwin presvedčia aby sa z nej stala kráľovná, už nikdy nedostane svoju príležitosť ukázať sa. Predviesť sa.

"Kwin?" Šepol keď sa prelistoval k posledným mesačným elfom v rade. Bola tam žena, ktorá sa jej príšerne podobala.. až na to že mala pokožku úplne bielu a rovnako tak aj vlasy. Oči mala modré ako hlboký oceán a v nich ľadový pohľad skutočnej šľachtičnej.
No črty tváre boli úplne ako Kwinine.
V zápätí sa mu v srdci vystriedalo nielkoľko rôznych pocitov.
Najprv bol prekvapený, potom vzrušený, nadšený a napokon smutný.

Ak to skutočne bola Kwinina matka, ako sa domnieval.. znamenalo by to že jeho matka zavraždila tú jej.
Bola to jej veľká pýcha, vďaka tomu ju všetci tak uctievajú.. 'zabila som najmocnejšieho člena rady, týmito rukami.!' Chválila sa dookola snáď ešte 5 rokov po tom.
Niekedy je skutočne ťakžé si na ňu spraviť názor. A ak sa treba niekoho báť v tejto vojne, je to ona. Nie kráľovná.

V tom kroniku zavrel, vstal a šiel sa baliť. Rozhodol sa.
"Za Kwin sa vyberiem sám."
Oznámil rázne matke keď ju našiel už zbalený.
A stihol to včas.. slnko už ohlasovalo nový deň a Solario už vyzeral na rozľahlé územia jeho vyznávačov.

"Zbláznil si sa?"
Vypískla jeho matka.
"Teba potrebujem na velení, musíš cvičiť našich stúpencov v mágii, potrebujem tvoju hlavu, potrebujem--"